Snáď žiadny archeologický nález v súčasnosti nevyvoláva taký záujem odbornej aj laickej verejnosti ako objavy na mieste Bratislavského hradu. Hradné návršie nášho hlavného mesta bolo vďaka svojej dominantnej a strategickej polohe periodicky osídľované už od praveku, o čom svedčia niekoľkometrové kultúrne vrstvy, pochované často pod nánosmi stredovekých a novovekých ruín. Mimoriadny význam pamiatok, ktoré boli na rôznych miestach odkryté a aktuálna problematika ich záchrany a prezentácie je dôvodom pripomenúť si genézu tohto náleziska a jeho kultúrno-historický význam pre naše národné dejiny.

Prvý rozsiahlejší archeologický výskum, ktorý súvisel s celkovou rekonštrukciou hradu po požiari v roku 1811 sa na tomto mieste začal 15.9.1958 pod vedením Dr. Bela Pollu a profesorky Tatiany Štefanovičovej. Jeho výsledkom bol objav trojloďovej veľkomoravskej baziliky a časti kniežacieho paláca, čo potvrdilo predpoklady o významnom postavení tohto miesta v procese formovania Veľkej Moravy. Rovnako dôležitú úlohu však zohrával hradný vrch aj v dobe formovania Uhorského kráľovstva, ako dokazujú stavby z 10.-12. storočia. Na nádvorie hradu sa potom vrátili archeológovia v roku 2008 a zostali tu až do zimného obdobia roku 2010, takže celkovo preskúmali plochu až 800 m2. Výskum potvrdil kontinuitu osídlenia od 9. storočia až po novovek, získalo sa však aj množstvo materiálu z viacerých období praveku.

Bezpochyby najvýznamnejšiu etapu dlhej histórie Bratislavského hradu predstavuje keltské osídlenie v mladšej dobe železnej – laténskej. Na ploche 98 ha vzniklo na hradnom vrchu, v podhradí a na území Starého mesta v neskorolaténskom období (polovica 1. storočia p.n.l.) ústredné mocenské centrum oppidálneho typu. V zázemí oppida, chráneného niekoľkonásobným valovým opevnením s kliešťovou bránou a priekopou (tá dosahovala podľa fragmentu odkrytého na Ventúrskej ulici hĺbku 3,8 m a šírku až 6 metrov), jestvovalo viacero výrobných osád. Keramické dielne sa odkryli napr. na terajšom Námestí slobody, na Hlavnom námestí bola objavená batéria až 12 hrnčiarskych pecí. Veľmi rozšírená bola kovolejárska, kováčska  a minciarska produkcia, ako dokazujú nálezy mincí, mincových dávkovacích foriem a taviacich téglikov.

Aj tieto relikty rímskych stavieb je možné pravdepodobne zaradiť ešte do neskorej doby laténskej. Najväčší plošný rozsah mal výskum na severnej terase, ktorý sa robil formou štvorcových sond, medzi ktorými ostali kvôli sledovaniu stratigrafickej situácie zachované tzv. kontrolné bloky. Neporušené kultúrne vrstvy hrubé až štyri metre, zachované v JV časti skúmanej plochy umožnili sledovať sídliskovú sekvenciu už od neskorej doby kamennej. Do laténskeho obdobia patrí napr. odkrytá cisterna na vodu, ale predovšetkým komplex troch stavieb vybudovaných rímskou stavebnou technikou. Najrozsiahlejšia stavba mala rozlohu 224 m2, mozaiková dlážka bola opäť vykladaná radmi čiernych a bielych kameňov. Poznatky získané výskumom na Bratislavskom hrade jednoznačne poukazujú na mimoriadny význam tohto centra keltskej civilizácie, v ktorom zrejme pôsobili aj antickí stavitelia, ktorí pre miestnu aristokraciu vybudovali komplex honosných stavieb. Je to skutočne prekvapujúce, keď si uvedomíme, že oblasť za Dunajom bola Rimanmi považovaná za barbarikum - barbarské územie. Aj vďaka tomu, že bratislavské oppidum ovládalo vstup Jantárovej cesty do impéria, bójska "smotánka si mohla dovoliť udržiavať s rímskymi politikmi a vojenskými veliteľmi nadštandardné vzťahy a ťažiť z nich aj formou účasti rímskych odborníkov na výstavbe sídla na dominantnej vyvýšenine nad Dunajom.