Charakteristika a chronologické vymedzenie BMH D. Bialekovej sa dostalo do slovenskej historiografie. Rozvinula ho T. Štefanovičová v knihe Osudy starých Slovanov (1989): „Časové vymedzenie blatnicko-mikulčického horizontu sa opiera o uvedené historické udalosti. Jeho ťažisko možno položiť do obdobia 90. rokov 8. a prvých dvoch desaťročí 9. storočia, keď je v nálezoch výrazný prílev predmetov západného pôvodu a ich uplatnenie v domácej výrobe podľa vzorov. (...) Je to obdobie zjednocovania sa slovanských kmeňov do väčších územných celkov, obdobie vzniku moravského a nitrianskeho kniežatstva, keď na naše územie začína prenikať zo západnej oblasti kresťanstvo. Spojením oboch kniežatstiev do nášho prvého štátneho útvaru – Veľkej Moravy – blatnicko-mikulčický horizont doznieva.“. Tie drobné rozdiely oproti ponímaniu českých a moravských archeológov, najmä historická interpretácia horizontu, mali (majú) pre slovenskú archeológiu zásadný vplyv. Uvedený výklad a nesprávna chronológia ostrôh ovplyvnil i datovanie a následne interpretáciu niektorých hradísk. Najvýraznejšie sa koncept prejavil v nazeraní na vzťah hradísk Pobedim a Ducové. V ponímaní tradičnej chronológie bol predstavený nasledovný výklad: pobedimské hradisko bolo zničené pri vyhnaní Pribinu a Ducové vzniklo krátko na to, už ako prejav mojmírovskej moci: „Na Považí pravdepodobne pomerne skoro vzniklo opevnené sídlo nad obcou Ducové pri Piešťanoch. Po zničení pobedimského hradiska v 30. rokoch 9. storočia sa na ňom už život neobnovil v pôvodnom rozsahu, hoci niektoré osady pretrvávali a veľa nich vznikali nové. Mocenské stredisko sa však prenieslo na druhú stranu Váhu, kde na skalnej výšine v polohe Kostolec opevnili Slovieni znovu staršie praveké hradisko.“ Podobne T. Štefanovičová interpretuje i ďalšie hradiská. Uvedenú myšlienku nachádzame i v rozsiahlej publikácii J. Steinhübela Nitrianske kniežatstvo (2004), ktorý vychádzal z archeologickej literatúry a dôkladne ju preštudoval: „“Útok Moravanov bol prudký a bezohľadný a neodolali mu ani viaceré Pribinove hrady. Pobedim a Majcichov, (...), ako aj vzdialený Čingov na Spiši zničil oheň. Požiar, ktorý silne prepálil hlinu ich valov môžeme pripísať útočiacim Moravanom. Vtedy zanikla aj Ostrá Skala na Orave.“ Aj prvá interpretácia hradiska Bojná publikovaná v roku 2006 bola sformulovaná podľa uvedenej koncepcie dejín (Pieta – Ruttkay, A. – Ruttkay, M. 2006).

Je veľmi paradoxné, že napriek zmienkam o kontaktoch i konfliktoch medzi Avarmi a Slovanmi v písomných prameňoch, sa nepredpokladalo vzájomné premiešavanie kultúr a uvažovalo sa len o následnosti – po zániku avarských pohrebísk nastupujú tzv. veľkomoravské. Z. Čilinská sa snažila o zmenu datovania zánikového horizontu avarských pohrebísk na území Slovenska s presahom do prvých desaťročí 9. storočia, narazila však na zásadné odmietnutie archeologickej odbornej verejnosti (ústna informácia Z. Čilinskej). V deväťdesiatych rokoch sa začalo opatrne objavovať datovanie niektorých hrobov do 9. storočia. J. Zábojník vymedzil svoj posledný stupeň garnitúr opaskov SS IV do rokov „780-800 (825)“. 

So zmenou datovania BMH si musíme položiť veľmi veľa otázok. Aké archeologické nálezy tvoria náplň prvej polovice 9. storočia? Ktoré hradiská môžeme bezpečne datovať do prvej polovice 9. storočia? Ktoré pokračujú ďalej do konca 9. storočia? Komu máme teraz pripisovať doteraz zmieňovaný zničujúci zánik mnohých hradísk, keď dendrodáta určili zánik valov na Pobedime a Bojnej až do záveru 9. storočia, prípadne začiatok 10. storočia? Sporu medzi Svätoplukovými synmi či maďarským kmeňovým zväzom? Isto nie je možné bez opätovnej analýzy predmety prisúdené BMH aicky zaradiť do záveru 9. storočia. So zmenami v datovaní sa otvára aj otázka datovania pohrebísk a aj kostolov na Bratislavskom hrade, na Devíne (o ich staršom pôvode už uvažoval J. Steinhübel 2012, 309), na Ducovom a datovanie hradiska v Bíni. Čaká nás mnoho drobnej práce, mnoho nových analýz, aby sme porozumeli materiálu, určili správe relatívno-chronologické sekvencie, absolútne ho datovali (najideálnejšie za pomoci prírodovedných metód) a pokúsili sa ho na novo interpretovať. Žiaľ, dnes môžeme len smutne konštatovať, že doterajšie predstavy o archeologickej náplni Nitrianskeho kniežatstva a zánikovej vrstve v prvej tretine 9. storočia, ktorú mal spôsobiť vpád Moravanov, sa nám stratili.