Väčšia časť Bójov sa v rokoch 64/63 opustila svoje sídla v priestore dnešných Čiech a odišla smerom na juh pravdepodobne cez Norikum,  kde neúspešne obliehali hlavné mesto keltského kmeňa Norikov - Noreiu. Časť z nich vrátane elít sa po tomto neúspechu usadila do priestoru okolo ústia Moravy a Dunaja, predovšetkým na území dnešného bratislavského Starého mesta. Uvedené presuny mali pravdepodobne priamy vplyv na obrovský a rýchly hospodársky rozmach oppida, ktorého začiatky spadajú približne do tohto obdobia. Bójovia udržiavali v tomto období dobré vzťahy s Rímom, čo by mohli dokladať aj nedávno objavené rímske architektúry na Bratislavskom hrade.

Miestni Bójovia mali systematicky prepracovaný mincový systém, ktorý bol založený na razbe zlatých a strieborných mincí. Časť bádateľov predpokladá, že k razbe zlatých mincí (tzv. bójskych statérov) mohlo prísť už na konci 2., prípadne v priebehu prvej a druhej tretiny 1. storočia pred Kr. Okrem zlatých nominálov bez nápisov, ktoré sú typické pre priestor Čiech a Moravy sa tu objavujú statéry aj s menom BIATEC a po objave pokladu na Bratislavskom hrade v roku 2009 sa vyskytujú aj s nápisom NONNOS. Okrem nich poznáme aj ich podiely – 1/3-statéry so skratkou mena BIAT a 1/8-statéry s nápisom BIA. Pred niekoľkými rokmi sa objavil aj špecifický neobvyklý statér s kontramarkou ?, či nápisom DEVIL, ktorého vznik sa predpokladal v Bratislave v rokoch 25-20 pred Kr. Veľmi atypicky prevedená kontramarka však vzbudzuje dôvod na pochybnosti a jeho pôvod je otázny. Špecifickú skupinu zlatých mincí tvoria mušľovité statéry bez nápisov, ktoré nie sú niektorými bádateľmi považované za razby bratislavského oppida. Ich ikonografická a metrologická príbuznosť s variantami s nápismi  (hmotnosti okolo 6,5 g) však nasvedčuje tomu, že aj časť týchto mincí bola razená v Bratislave a nie v Čechách a Morave, kde sa hľadá ich pôvod.

Zlaté statéry však boli previazané na české prostredie. Dôležité je, že zlaté mince s nápismi sú jednoznačne chronologicky previazané s razbou veľkých strieborných mincí s hmotnosťou cca 17 g nazývanými BIATEC a ich drobnými nominálmi – drachmami typu Simmering. V prípade mincí typu Biatec dosiaľ nepanuje jednotný názor o aký nominál vôbec ide. Časť bádateľov ich považuje za tetradrachmy, no najskôr musíme súhlasiť s názorom, že ide skôr o hexadrachmy. Je to logické z toho dôvodu, že tieto tvoria 1/6-ový podiel ich nižších nominálov, čiže drachiem typu Simmering, pre ktoré je typická hmotnosť okolo 2,5 g. Hexadrachmy typu BIATEC patria medzi špecifické razby v stredoeurópskom mincovníctve. Objavuje sa na nich 16 rôznych latinských nápisov. Okrem spomínaného BIATEC sú to NONNOS, BVSV, COISA, COVNOS, TITTO, MACCIVS, DEVIL, BVSSVMARVS, COVIOMARVS, COBROMARVS, IANTVMARVS, AINORIX, EVOIVRIX a FARIARIX. Len prednedávnom sa objavilo v bližšie nešpecifikovanom poklade niekoľko exemplárov aj s nápisom LATTV. Medzi zaujímavé razby môžeme zaradiť exempláre bez nápisu. Dodnes nie je jasné, či v prípade nápisov na bratislavských keltských minciach (tzv. biatekoch) ide o skutočných vládcov alebo len o mená volených osôb ako to bolo napríklad v Galii.

Každopádne niektoré z nich, ktoré majú koncovku „rix“, teda kráľ alebo vojvoda, by mohli poukazovať na kráľovské meno. Naopak slovo „marvs“, čiže veľký sú považované za keltské mená a NONNOS by mohol mať noricko-panónsky pôvod. Dodnes nie sú uspokojivo interpretované ani obrazy nachádzajúce sa na jednotlivých typoch hexadrachiem. Každopádne sú na nich zobrazené náboženské predstavy Keltov, ktoré mohli čerpať z gréckych alebo rímskych predlôh. Hexadrachmy spolu s drachmami typu Simmering sa objavujú pomerne často v pokladoch. Donedávna bolo známych sedem veľkých nálezov mincí, objavených na území Bratislavy. Ďalšie z nich sa sústreďujú do zázemia bratislavského oppida a ich nálezy siahajú na JZ Slovensku až po Trnavu. Okrem toho sa hexadrachmy, často spolu s drachmami objavili v Rakúsku, odkiaľ poznáme minimálne päť nálezov, v Rumunsku a dokonca aj v Taliansku. Jednoznačne najväčší počet z nich tvoria exempláre s nápismi BIATEC a NONNOS, ktoré museli byť razené najmasovejšie. Hexadrachmy typu BIATEC sú značne ovplyvnené mincovníctvom Rímskej republiky. Niektoré predlohy možno jednoznačne hľadať na republikánskych denároch razených v rokoch 80/71 až 46 pred Kr. Začiatok ich razby možno položiť niekedy do 60-tych rokoch pred Kr. a nie je vylúčené, že súvisí so spomínaným príchodom časti Bójov po porážke pri Norei v rokoch 64/63 pred Kr.  Ich dolná hranica je hypoteticky ohraničená približne rokom 46 pred Kr., kedy poznáme najmladšiu predlohu na republikánskych denároch. Ich produkcia vrcholila niekedy na konci 40-tych rokov 1. stor. pred Kr., kedy je zaznamenaný vojenský konflikt medzi Bójmi a Dákmi vedených Burebistou.