Výskum včasnohistorického osídlenia Spiša siaha do konca 19. storočia. Stalo sa tak zásluhou miestnych lokálpatriotov, ktorí aspoň časť svojich výskumov a nálezov publikovali v miestnej či celouhorskej tlači. Naplno sa výskum rozvinul len v posledných troch-štyroch desaťročiach. Vďaka väčším terénnym odkryvom sa podarilo získať stratigrafické poznatky a dobre datované nálezové celky z takých lokalít, ako napr. Žehra – Spišský hrad, Veľký Slavkov – Burich, Smižany/Spišské Tomášovce – Čingov alebo Nová Lesná. Podrobnejšie vyhodnotenie výskumov však chýba. Napriek tomuto konštatovaniu poznáme vývoj Spiša v sledovanom období najmä prostredníctvom svojráznej púchovskej kultúry, pomenovanej Eduardom Beningerom podľa náleziska Púchov. Uvažuje sa, že jej nositeľmi boli počas dvoch storočí pred a po zmene letopočtu keltské kmene Kotínov, ktoré podľa rímskeho historika Tacita pracovali pre Sarmatov a Kvádov v baniach na železo. Kontakty Spiša s vyspelejším kultúrnym prostredím sledujeme prostredníctvom importovaných výrobkov. Kým v laténskej fáze púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.) nimi boli rozmanité laténske šperky (spony, trojlistá nášivka, sklené koráliky a náramky) a typická maľovaná keramika, v rímskej fáze púchovskej kultúry sa dovážali provinciálne kovové i hlinené výrobky, medzi ktorými nechýba reliéfne zdobená keramika terra sigillata. Dokladom vyspelosti kultúrneho prostredia a vzájomných vzťahov so vzdialenejšími oblasťami sú nálezy mincí, z ktorých časť predstavujú domáce razby, iné boli na územie Spiša importované. Mnohé z nich sa našli už v minulosti, a preto im chýbajú presnejšie nálezové okolnosti, prípadne aj lokalita a bližší popis razieb. Menšia časť sa získala počas archeologických výskumov. Značná časť numizmatického materiálu pochádza (bohužiaľ) z nelegálnej činnosti vykrádačov kultúrneho dedičstva (pomocou detektorov kovov) a je dnes už stratená, alebo zostala publikovaná len torzovito. 

Obyvateľstvo severoslovenských hradísk sa snažilo držať krok s vyspelejšími susediacimi územiami. Rozvíjalo remeselnú výrobu, vyrábalo keramiku, šperky, intenzívne spracovávalo železnú rudu a obchodovalo. Razilo si vlastné mince, ktoré sa odlišujú od razieb z juhozápadného Slovenska. Poznačené sú vzdialenosťou od antických vzorov. V neskorolaténskej fáze púchovskej kultúry sú najpočetnejšie zastúpené mince s hrboľom na averze a zobrazeným koňom na reverze, ako je to bežné vo východokeltskom mincovníctve. Numizmatička Eva Kolníková ukázala, že výskyt mincí s hrboľom sa kryje s mapou osídlenia severného Slovenska nositeľmi púchovskej kultúry v neskorej dobe laténskej (1. storočie pred Kr.), pričom len výnimočne prekračuje jeho geografické hranice. Na Spiši sú zastúpené takmer všetky typy týchto mincí: Veľký Bysterec, prechodný typ Veľký Bysterec/Spiš, Spiš, Liptovská Mara, Hrabušice a Zemplín (hoci tento typ sa najnovšie dáva do súvisu s iným kultúrnym prostredím). Najväčší počet keltských mincí evidujeme na centrálnych lokalitách púchovskej kultúry. Na hornom Spiši v údolí rieky Poprad ide o hradisko Jeruzalemský vrch nad dnešným Kežmarkom, na ktorom sú dodnes dobre viditeľné pozostatky valového opevnenia a zárezov pôvodných ciest vedúcich na hradisko. Z dolného Spiša je známych hneď niekoľko podobných hradísk, z ktorých možno uviesť Žehru – hradný kopec Spišského hradu, Hrabušice – Zelenú horu a Jánovce-Machalovce – Hradisko s dvoma predhradiami v polohách Pod Hradiskom I a II. Najcharakteristickejšie sú práve mince, pomenované podľa náleziska Trniny v Dolnom Kubíne- Veľkom Bysterci typom Veľký Bysterec. Na averze mincí je namiesto hlavy boha Dia znázornený už len hrboľ, na reverze značne štylizovaný cválajúci kôň s jazdcom znázorneným len bodkami. Podľa priemeru a hmotnosti je zrejmé, že sa objavujú v nominálnej hodnote tetradrachiem i didrachiem. Podľa nálezov z hradiska Havránok nad liptovskomarskou priehradou sú v početnosti nálezov na druhom mieste mince typu Liptovská Mara, ktoré sú na rozdiel od veľkobystereckého typu zhotovené bezvýhradne z medi, resp. bronzu. Motív je však veľmi podobný.

No nielen obyvatelia Liptovskej Mary sa usilovali o vlastné mincovníctvo. Nechceli za nimi zaostať ani osadníci na výšine dnešného Spišského hradu. Pravdepodobne na hradisku s dvoma pásmi opevnenia razili strieborné drachmy s obrazom koňa v postroji. Podobné a navyše aj donedávna neznáme typy keltských mincí sa razili aj na hradisku (resp. v jeho podhradí) Zelená hora pri Hrabušiciach. Spomedzi nálezov sú zaujímavé prvé drachmy spišského typu vyhotovené z bronzu. Pozoruhodné sú však mince typu Hrabušice so špecifickým vyobrazením koňa a jazdcom s kopijou na reverze. Tieto mince sa dosiaľ objavili jedine na eponymnej lokalite, a to hneď v štyroch variantoch. Na hrabušickej lokalite sa v neobvykle výraznom počte objavili tiež mince Eraviskov. Predstavovali kmeň, ktorého sídla sa rozprestierali v severovýchodnom cípe maďarského Zadunajska. Ich hlavným centrom bolo oppidum v Budapešti. Na základe eraviských mincí z Hrabušíc sa dnes už nepochybuje, či v prípade staršieho nálezu eraviskej mince z Matiašoviec ide o spišské, alebo liptovské nálezisko. Výskyt eraviských mincí dokladá obchodné kontakty nositeľov púchovskej kultúry s okolím dnešnej Budapešti, kde v druhej polovici 1. storočia pred Kr. razili Eraviskovia svoje mince, napodobňujúce námety z rímskych republikánskych denárov. Menej početne sú na Spiši zastúpené drobné keltské mince zemplínskeho typu, ktoré pravdepodobne na hradisku v Zemplíne razilo zmiešané keltsko-dácke obyvateľstvo. Kôň na nich zobrazený pripomína skôr okrídleného vtáka či kohúta. Preto sa prv označovali ako mince s vtáčím koňom.