Neandertálci na hornej Nitre lovili nosorožce, kone a bizóny
- Lebka neandertálca z jaskyne Šanidar v Iraku (podľa J.Gurche)
Na základe doterajších poznatkov sídlili na území Slovenska ako prví neandertálci, a to v období posledného zaľadnenia. Na najnižšom stupni vývoja ľudskej spoločnosti bol veľmi úzky vzťah človeka k prírodnému prostrediu. K hlavným zdrojom obživy neandertálcov patril lov, ktorý v moustérienskej a micoquienskej kultúre už predstavuje organizovanú záležitosť. Súviselo to so zdokonalením kamenných nástrojov a zbraní – úštep je jemnejšie tvarovaný kosteným retušérom, hrot je uchycovaný v asfalte či živici a popri parohovej a kostenej industrii sa objavujú aj drevené nástroje. Zároveň dochádza k špecializácii lovu.
Zvýšila sa kvalita bývania, práca s ohňom a celkový rozumový vývoj človeka. Táboriská neboli vyberané náhodne, ale s istým zámerom, vychádzajúcim zo znalosti terénu a priestoru, v ktorom sa skupiny lovcov a zberačov pohybovali. Nešlo o veľký počet etnických spoločenských formácií, keďže to bola prvotná rodová spoločnosť s migrujúcimi rodmi rodinami, ktoré vzhľadom na vtedajšie formy zabezpečovania si potravy pomerne často menili lovecké revíry, a tým aj svoje sídliská.
Najčastejšie boli vyhľadávané miesta pri minerálnych prameňoch, kde sa chodili zvieratá napájať, ako aj rozličné strategické polohy, odkiaľ mohli lovci sledovať pohyb stádovitej zveri. Pomerne početné doklady osídlenia neandertálcami umožnili rozdeliť náleziská na lovecké táboriská, miesta nálezov kamennej suroviny a jej prvotného opracovania, ale aj na základné tábory, ktoré mali dlhšie trvanie. Na územiach, kde na to boli podmienky, neandertálci často vyhľadávali jaskyne. Pred chladom a pred dravými zvieratami sa chránili stavbou jednoduchých konštrukcií a prístreškov. Tie sa najčastejšie objavili na miestach, kde sa zdržali dlhší čas. Z dosiaľ známych nálezísk na Slovensku prevládajú sídliská v jaskyniach, pod skalnými prevismi alebo na travertínových kopách.
- Bojnice-Prepoštská jaskyňa (foto AÚ SAV v Nitre)
Jedným z takýchto nálezísk je aj Prepoštská jaskyňa v Bojniciach na území hornej Nitry. Lokalitu tvorí jaskynný previs s 8 m dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Hoci jaskyňa je známa od nepamäti, ako archeologickú lokalitu ju pre vedu objavil K. Medvecký v roku 1926, kedy tu j. Eisner vykonal prvý systematický výskum, v ktorom ďalej pokračoval Š. Janšák. Vykopávky F. Prošeka (sonda I) a J. Bártu (sonda II a III) z 50. až 60. rokov minulého storočia tu preukázali jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska. Popri archeologických nálezoch sa našlo aj veľké množstvo osteologického materiálu, ktorý nebol až do nedávna podrobnejšie preštudovaný. Novým revíznym paleontologickým výskumom bolo preštudovaných 11 256 zvieracích kostí a zubov, alebo ich úlomkov. Analýza preukázala veľkú diverzitu faunistického spoločenstva (min. 62 druhov). Najzaujímavejšie sú nálezy leva jaskynného, hyeny jaskynnej, jeleňa obrovského, bizóna stepného, nosorožca srstnatého a mamuta. Veľké množstvo určeného fosílneho materiálu patrí tiež drobnej faune stavovcov.
- Prepoštská jaskyňa. Percentuálne zastúpenie určených taxónov zvierat
Posledné datovania pomocou uhlíkovej metódy preukázali viacero etáp osídlenia tejto lokality v časovom rozpätí > 49 000 až 24 550 rokov pred súčasnosťou a zachytávajú vrchnú časť stredného paleolitu s prechodom až do obdobia mladšieho paleolitu. Na kostiach boli nájdené zásahy po ľudskej činnosti v podobe spálených kostí, početných zárezov a stôp po rozbíjaní kostí. Neandertálci lovili jelene obrovské, soby, pratury, bizóny, kone, nosorožce a možno aj mamuty, ktoré sa chodili napájať k rieke Nitre a Handlovke alebo priamo k neďalekému travertínovému jazierku. Neandertálci dovliekli korisť na lokalitu, vyrezávali z nej časti mäsa, ktoré si aj tepelne upravovali. Po odchode človeka kosti ešte obhrýzali hlodavce a predátory, ktoré takisto mohli loviť niektoré z uvedených rastlinožravcov, alebo v prípade hyen mohli do jaskyne zavliecť zdochliny alebo časti z nich z okolia. Okrem toho, predátory pravdepodobne lovili aj menšiu zver, najmä vtáky a zajace. Kosti obhrýzali hyeny, vlky, líšky a lasicovité mäsožravce. Dominantné postavenie medzi mäsožravcami mali hyeny (min. 9 jedincov). Na základe týchto analýz vyplýva, že osídlenia jaskyne človekom boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.
- Stopy po rezaní - jeleň
- Stopy po tlčení - nosorožec srstnatý
- Stopy po tlčení - bizon stepný
Prepoštská jaskyňa (Bojnice I) bola veľmi vhodným obydlím pre neandertálca, hoci v tom čase nebola jediným miestom, ktoré bolo osídlené. Neandertálci okrem jaskýň a jaskynných previsov obývali aj iné vhodné terény, kde si stavali jednoduché prístreškové konštrukcie. Vznikali „open-site“ (otvorené) sídliská, ktoré slúžili na krátkodobý pobyt loveckého charakteru. Tak to bolo pravdepodobne na „open-site“ sídlisku v Prievidzi na Mariánskom vŕšku. Z Mariánskeho vŕšku dovidieť dobre aj na travertínovú kopu nad Prepoštskou jaskyňou v Bojniciach a nemožno vylúčiť súvis s touto lokalitou v tom zmysle, že mohlo ísť o zhodnú skupinu neandertálcov poľujúcich v širšom areáli hornej Nitry. Takýmto miestom krátkodobého pobytu mohla byť i poloha v Bojniciach II, na čo poukazuje okrem nálezov podobného charakteru a ich zaradenia do mladého moustérienu a otvorený terén. V prostredí horného Ponitria hojnosť zveriny potvrdzujú aj nálezy zo staveniska amfiteátra v Bojnických kúpeľoch, z andezitového lomu, ako aj nálezy z Lehoty pod Vtáčnikom.
- Prepoštská jaskyňa. Kostené retušéry. Foto K.Marková, AÚ SAV v Nitre
Slovensko sa postupne usiluje dobehnúť počet aj stav poznania susednej Moravy, ktorá svojim zemepisným charakterom bola výhodnejším severojužným (taktiež aj v opačnom smere) komunikačným prechodom v strednej Európe. Slovenské lokality zohrávajú veľmi špecifickú rolu, ale sú okrem výnimiek nedostatočne publikované. Špecifikom slovenského stredného paleolitu je väzba ľudských aktivít na vývery minerálnych prameňov, okolo ktorých sa tvorili karbonátové sedimenty – travertíny, ktoré sú považované za istý fenomén kvartéru aj v iných častiach Európy (Nemecko, Maďarsko, Taliansko) a v Malej Ázii.
- Mamut srstnatý - kresba T.Kizek
- Nosorožec srstnatý - kresba T.Kizek
Tento výskum bol realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva Slovenskej republiky (grant VEGA 1/0396/12 „Paleoprostredie neandertálcov na území Slovenska v kontexte klimatických zmien počas vrchného pleistocénu“) a Univerzity Komenského v Bratislave (grant UK/9/2013).
