Pyxida z Čiernych Kľačian - dedičstvo antiky a misia solúnskych bratov
- Sv. Konštantín a Metod
„Zaradoval sa cisár a velebil boha aj so svojim radcami a poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: Boh, ktorý prikazuje každému dospieť k poznaniu pravdy.... videl tvoju vieru a horlivosť, učinil aj teraz, za našich čias to, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky a zjavil písmená pre jazyk váš, aby ste sa aj vy pripočítali k národom veľkým, ktorí boha slávia rodným jazykom a tak sme ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, učeného veľmi a filozofa“. (Život Konštantina – Cyrila, hlava XIV.)
Je prirodzené, že pri analýze a hodnotení hagiografickej literatúry viažucej sa k príchodu a pôsobeniu misie solúnskych bratov na Veľkej Morave sa historické bádanie venuje predovšetkým účinkovaniu Konštantína Filozofa ako tvorcu hlaholiky, zakladateľa a prvolezca slovanského písomníctva; u Metoda sa zdôrazňujú predovšetkým jeho zásluhy pri šírení i upevňovaní kresťanstva u našich slovanských predkov. Zmienka o diplomatických daroch, ktorými byzantský cisár Michal III. vybavil misiu k Rastislavovi dlho zostávala archeologickým bádaním nepovšimnutá. Odovzdávanie darov – mohli to byť šperky a nádoby zo vzácnych kovov, honosné ozdoby a súčasti výzbroje, drahocenné textílie a rúcha, neskôr aj vzácne liturgické predmety (v neposlednom rade aj živý „inventár“, otroci a vyberané zvieratá) – totiž od nepamäti patrilo k dôležitým aktom diplomacie. K vzájomnému obdarovávaniu určite dochádzalo už v praveku pri kontaktoch medzi poslami či vyslancami jednotlivých rodov a kmeňov. V antike máme zmienky o výmene darov nielen v literárnych prameňoch, ale dôležité doklady nám poskytuje aj ikonografia. Pri objave torza unikátnej antickej pyxidy zo slonoviny v Čiernych Kľačanoch neďaleko Zlatých Moraviec v roku 1974 ešte nikto netušil, že bádanie archeológov pri hodnotení tohto jedinečného nálezu dospeje k hypotéze, že ide pravdepodobne o jeden z darov, ktoré priniesla misia solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Od počiatku ale bolo jasné, že pyxida predstavuje archeologický nález mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty v rámci celého stredodunajského priestoru.
- Július Horný (vľavo) a Stano Lukáč - nálezcovia vzácnej pixidy (foto Pravda, Andrej Barát)
Pri objave torza unikátnej antickej pyxidy zo slonoviny v Čiernych Kľačanoch neďaleko Zlatých Moraviec v roku 1974 ešte nikto netušil, že bádanie archeológov pri hodnotení tohto jedinečného nálezu dospeje k hypotéze, že ide pravdepodobne o jeden z darov, ktoré priniesla misia solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Od počiatku ale bolo jasné, že pyxida predstavuje archeologický nález mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty v rámci celého stredodunajského priestoru. Zo zlomkov, ktoré náhodne objavili žiaci miestnej školy vo výkope pre vodovodné potrubie (údajne neďaleko rozrušeného kostrového hrobu z neskoroveľkomoravského alebo poveľkomoravského obdobia) sa podarilo zrekonštruovať celý plášť valcovitej schránky reliéfne zdobenej roľníckym a pastierskym výjavom. Z pôvodného vrchnáka a zámky pyxidy sa žiaľ nezachovali žiadne zvyšky.
Slonovina nad zlato
- Pôvodné časti pyxidy z Čiernych Kľačian
Slonovina a výrobky z nej boli už v staroveku viac hodnotené ako zlato. Slonie kly tvorili súčasť popredných chrámových pokladov v Ríme. Ako obľúbenú trofej ich nosievali pri cisárskych triumfoch. Najväčší rozkvet produkcie predmetov zo slonoviny spadá do obdobia medzi polovicou 4. až polovicou 6. storočia po Kr. V starovekom Ríme nielen cisári, ale aj vysokí štátni úradníci si pri nástupe do funkcie dávali zo slonoviny zhotovovať ozdobné písacie tabuľky – diptychy, ako aj schránky – pyxidy na ukladanie šperkov a kadidla.Vo výzdobe výrobkov zo slonoviny – najvzácnejšie sa robili z klov – sa uplatňovali profánne motívy, mytologická tematika a neskôr i náboženské biblické príbehy.Na rozmachu produkcie pyxíd mala značnú zásluhu aj cirkev. Kresťanská liturgia prevzala používanie pyxidy nielen ako nádobky na kadidlo, ale predovšetkým ako schránky na ukladanie relikvií a eucharistie. Vďaka tomu sa vo významných kresťanských chrámoch v Taliansku (v Ríme, Miláne, Monze, Ravenne) a v západnej Európe (v Cáchoch - Aachene, Trevíre, St. Gallene) zachovalo niekoľko pozoruhodných exemplárov. Slonovinové pyxidy (dosiaľ je známych okolo 60 exemplárov) patria k obdivovaným skvostom popredných svetových múzeí.
Ikonografia pyxidy a jej interpretácia
- Dochované zlomky neskoroantickej pyxidy
Pri zbežnom pohľade na výjavy reliéfne zobrazené na pyxide sa zdá, že interpretácia ikonografie je jasná a bezproblémová, že ide o zobrazenie dvoch základných živiteľských zamestnaní ľudstva, pastierstva a roľníctva. Štúdium detailov však naznačilo, že sa netreba uspokojiť s prijateľnou a logickou interpretáciou, že na pyxide je zobrazená iba apoteóza pokojného života na vidieku, v duchu vergiliovských tradícií oslavy života v prírode a návratov do zlatého veku ľudstva. Analýza jednotlivostí pastorálnej scény, najmä rozdiely v hierarchii postavy mladého a starého pastiera (mladý sedí, starý stojí) nabádala k hľadaniu konkrétneho výkladu. Možnosť mytologickej alebo biblickej interpretácie totiž platí pre všetky pyxidy s profánnym alebo sakrálnym obrazovým programom. Cestu k dešifrovaniu ikonografie pyxidy otvoril výjav s oráčom, ktorý okrem púhej oslavy práce roľníka, už od čias Etruskov často symbolizoval aj akt založenia mesta. Táto výtvarná symbolika – motív oráča – sa objavuje v rímskej ikonografii najmä na minciach, zvyčajne v súvislosti s významnými udalosťami v dejinách Ríma. Octavian – neskôr prvý rímsky cisár Augustus - v roku 31 pred Kristom nechal sa na reverze denára razeného z príležitosti založenia mesta – kolónie Nicopolis (na mieste víťazstva nad Antoniom a Kleopatrou) zobraziť ako oráč. Rovnaký motív nesie sestercius cisára Trajána pri premene kráľovského dáckeho mesta Sarmisegetusa na rímsku kolóniu a hlavné mesto provincie Dacia – Colonia Ulpia Traiana. Ako oráč a Herkules sa nechal vyobraziť na medailóne z roku 192 aj samoľúby cisár Commodus krátko potom, čo dal v ohňom spustošenom Ríme postaviť a obnoviť mnohé budovy mesta. Nápis Hercules Romae conditor – teda zakladateľ Ríma – svedčí jednoznačne pre naznačenú interpretáciu motívu oráča. Vyoranie brázdy okolo budúceho mesta, ako akt založenia Ríma uvádzajú aj literárne pramene, najmä Ovidius a Plutarchos.
- Rímske mince s vyobrazením oráča
Domnievam sa, že v scéne s oráčom na našej pyxide je výtvarne zašifrovaná povesť o založení Ríma a v pastorálnej scéne pripomenuté okolnosti, za ktorých k tejto udalosti došlo. Mladého pastiera odetého do kože (Vergilius, Aeneas, 271-274) možno považovať za Romula. V druhej postave, napriek značnému poškodeniu, možno zasa identifikovať legendárneho pastiera Faustula, podľa charakteristického postoja známeho z jeho vyobrazení na rímskych gemách. Ten podľa povesti dvojčatá Romula a Rema, synov vestfálky Rhey Silvie a boha Marsa, odobral ich záchrankyni vlčici a vychovával z nich pastierov. Tušil však, že ide o potomkov kráľa Numitora, ktorí mali byť pôvodne utopení. Pastierska scéna na pyxide zobrazuje udalosť opísanú rímskymi historikmi Titom Liviom a Plutarchom. Podľa nej pri sporoch medzi pastiermi kráľov Amulia a Numitora sa podarilo zajať Rema. Romulovi, ktorý dokázal utiecť a mal sa stať následníkom trónu, Faustulus oznámil dávnejšie podozrenie či istotu, že obaja bratia sú kráľovskými potomkami. Vzbudil v Romulovi rozhodnutie oslobodiť Rema.
Postavu ženy pred oráčom s orantským gestom rúk a s košom naplneným obilím možno interpretovať ako bohyňu Ceres. Bola uctievaná nielen ako bohyňa orby a úrody, ale aj ako zakladateľka nového spôsobu života. Jej zobrazenie v scéne symbolického založenia Ríma bolo logickým doplnkom tohto výjavu, ktorý mohol zároveň naznačovať zjednotenie, splynutie Rimanov s pôvodným obyvateľstvom. Jednoduchá arkáda v pozadí pravej ruky Ceres pravdepodobne predstavovala svätyňu tejto bohyne. Druhá, iba v torze pravej ruky zachovaná ženská postava, s orantským gestom pred trojnásobnou arkádou, predstavovala iné božstvo, najpravdepodobnejšie Pales.
- Rekonštruovaná pyxida so scénickými výjavmi
Na jej sviatok zvaný parilia, slávený každoročne 21. apríla, podľa povesti Romulus založil Rím. Zobrazené scény sa neuveriteľne dopĺňajú a zapadajú do seba. Oba hlavné výjavy na pyxide, vypovedajúce o tej istej udalosti, majstrovsky spojené do pútavého reliéfu, svedčia o vysokých kompozičných kvalitách jeho tvorcu. Rezbár dokázal na malej ploche zachytiť legendárne počiatky Ríma. Aj z tohto dôvodu predstavuje pyxida z Čiernych Kľačian, napriek neúplnosti zachovaného reliéfu, medzi všetkými doteraz známymi pyxidami dielo výnimočného významu. Ešte jeden aspekt povyšuje pyxidu z Čiernych Kľačian na výnimočný archeologický nález z nášho územia. Je to vôbec najstarší predmet zo Slovenska, na ktorom nachádzame v rýdzej podobe stvárnenú ľudskú prácu, dve základné živiteľské zamestnania ľudstva, pastierstvo a roľníctvo. Vo výtvarnom umení antiky mali motívy fyzickej práce iba málo miesta. V centre záujmu výtvarných umelcov boli predovšetkým nadľudské výkony výnimočných ľudí, krása ženského i mužského tela. Oslava práce výtvarnou formou sa v antike objavuje iba zriedkavo, naša pyxida patrí k vzácnym výnimkám.
Problém doby zhotovenia pyxidy
- Detail slonovinovej schránky (podĺa Kolník-Veliačik 1983)
Pri pokuse o presnejšie datovanie vzniku pyxidy je dôležité položiť si otázku, ak uznáme oprávnenosť nadhodenej ikonologickej interpretácie, chápanej ako výtvarný prepis legendy o založení Ríma, v ktorom období mohlo byť zobrazenie daných výjavov najaktuálnejšie. Pátrajúc po odpovedi možno vychádzať z predpokladu, že pripomenutie prostých, ale slávnych počiatkov Ríma nikdy nebolo iba náhodným nostalgickým návratom do minulosti, ale podobne ako na minciach vždy premysleným výtvarným činom v konkrétnej historickej atmosfére, so zámerným politickým, štátne propagačným akcentom. Výtvarné práce tohto druhu nevznikali iba z nejakého umeleckého rozmaru, alebo z náhleho záchvatu vlasteneckého cítenia ich tvorcov, ale takmer vždy boli dielami na objednávku. Je oprávnený názor, že k objednávkam tohto druhu mohlo dôjsť v období vzrastajúcej vlny rímskeho patriotizmu pri okrúhlych výročiach založenia Ríma, prípadne aj pri založení „Nového Ríma“ (Roma nova) – Konštantinopolu. Sledovanie frekvencie tematiky viažucej sa k legende o založení Ríma na minciach možno konštatovať, že existujú dve maximá jej výskytu. Jedno osciluje okolo 900 ročného jubilea Ríma v období vlády Antonina Pia (roku 147), druhé maximum sa viaže až ku koncu prvej tretiny 4. storočia. Po dlhoročných bojoch a povestnej porážke Maxentia cisárom Konštantínom Veľkým v roku 312 pre bránami Ríma na Mulvijskom moste víťazovi sotva mohlo byť celkom ľahostajné, či bude mať aj podporu vlastenecky zmýšľajúceho rímskeho obyvateľstva. Uznanie a rešpekt sa rozhodol získať svojským spôsobom. Zaumienil si rázne obnoviť jednotu impéria a založiť nové hlavné mesto. Po víťazstve nad Liciniom roku 324 dal zrúcať Byzantion nielen z trestu, že sa priklonil k jeho súperovi, ale najmä preto, že sa na jeho mieste rozhodol vybudovať nové hlavné mesto Konštantinopol. K jeho skrášleniu si zaumienil podľa súdobých svedectiev použiť poklady z celého impéria. Dal privážať časti antických budov a chrámov z rôznych končín ríše.
- Miesto nálezu slonovinovej pyxidy (podľa Kolník-Veliačik 1983)
Okrem monumentálnych umeleckých diel sa pre cisársky dvor pri tejto príležitosti nepochybne v značnom množstve vyrábali a použili aj drobnejšie výrobky umeleckých remesiel, najmä glyptiky, šperkárske a rezbárske výrobky zo slonoviny. Hypotéza, že pyxida zobrazujúca povesť o založení Ríma bola azda jedným z tých umeleckých diel, ktoré boli vyhotovené ako symbolický dar „Novému Rímu“, sa zdá byť veľmi pravdepodobná a logická. Inaugurácia hlavného mesta pomenovaného Constantinopolis sa začala 11. mája 330 a oslavy trvali 40 dní. Za necelé storočie sa Konštantinopol nielen bohatstvom, ale aj počtom obyvateľstva stal skutočným „novým Rímom“ a bol ním ešte aj v 9. a 10. storočí (...“quia Constantinopolis nova Roma dicta est“ - ...“že sa Konštantinopolu hovorilo Nový Rím“ - Magnae Moraviae Fontes Historici IV, 99).
Kedy sa pyxida dostala na Slovensko?
„Vtedy cisár Michal hovoril k Filozofovi, Konštantinovi: Či počuješ, Filozof, túto reč? Okrem teba to iný nemôže vykonať. Tu, hľa, máš dary mnohé, pojmi brata svojho, opáta Metoda, a choď. Lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky rozprávajú“ (Život Metoda, V.). K najprekvapujúcejšiemu a z hľadiska našich národných dejín najvýznamnejšiemu výsledku viedlo hľadanie odpovede na otázku, kedy sa pyxida, ak predstavovala tak výnimočný predmet, mohla dostať na územie dnešného Slovenska, do širšej oblasti Nitry. Podľa nálezového kontextu nemohlo to byť ani koncom doby rímskej, ani v dobe sťahovania národov, či v dobe avarských výbojov, ale až v období Veľkej Moravy. Rozrušené slovanské hroby v Čiernych Kľačanoch, v okolí ktorých sa pyxida našla, sú z najmladšieho veľkomoravského obdobia alebo z 10. storočia. Liturgické predmety, teda aj pyxida použiteľná ako schránka na kadidlo, eucharistiu alebo relikviár na ostatky svätých, mohla obzvlášť dobre plniť funkciu jedného z diplomatických darov, ktorými byzantský cisár Michal III. vybavil misiu solúnskych bratov pri ich odchode na Veľkú Moravu. Neboli na nej síce zobrazené nijaké konkrétne biblické príbehy a mystériá, ale aj jednoduchému človeku dobre zrozumiteľné a veľmi blízke poľnohospodárske a pastierske výjavy. Vďaka námetom prihovárajúcim sa najširším vrstvám sa táto slonovinová schránka, hoci pôvodne slúžila profánnym účelom, ľahko mohla zameniť za významný liturgický predmet. Jednotlivé výjavy reliéfu pyxidy, prípadne i celkom sa dali využiť aj pri výklade príbehov z Biblie. Bolo ich možné použiť napr. pri vysvetľovaní Pentateuchu, napr. starozákonného príbehu o vyhnaní Adama a Evy z raja a o ich údele začať pracovať (Genezis 3, 23), mohlo sa pri nich rozprávať o Ábelovi, ktorý bol pastierom a o Kainovi, ktorý sa stal roľníkom (Genezis 4, 2) a podobne.
Kôš naplnený obilím či chlebami, motív na pyxide v rukách ženskej postavy, sa z pôvodného symbolu úrodnosti a plodnosti mohol zmeniť na symbol eucharistie. Použitie ikonografických motívov pyxidy v misionárskej činnosti napriek ich profánnemu charakteru bolo takrečeno univerzálne. Výskyt vzácnej pyxidy v širšej oblasti Nitry je vzhľadom na mocenské a kultúrne postavenie tohto, jedného z centier Veľkej Moravy ľahko pochopiteľný. Problém, pri riešení ktorého sme zatiaľ odkázaní iba na úvahy a dohady je, prečo sa pyxida, ak sa prikloníme k hypotéze, že jej prinesenie z Konštantinopolu priamo súvisí s misiou solúnskych bratov Konštantína-Cyrila a Metoda, nenašla v Nitre, ale pri Zlatých Moravciach. Bolo by možné nadhodiť niekoľko vysvetlení. Najpravdepodobnejší je predpoklad, že pyxidu z Nitry odniesli v období pohnutých udalostí rokov 885-887, kedy po Metodovej smrti, po zákaze slovanskej liturgie, prenasledovaní a väznení jej kňazov a jáhnov v dôsledku Wichingových intríg napokon došlo k vyhnaniu do dvesto duchovných staroslovienskeho obradu z Veľkej Moravy. Možno odôvodnene predpokladať, že neodišli všetci Metodovi žiaci a stúpenci. Vtedy sa poškodená pyxida mohla ocitnúť v držbe tých príslušníkov staroslovienskeho obradu, ktorí neodišli z Veľkej Moravy na Balkán, ale sa uchýlili do podhorských oblastí na sever a východ od Nitry. Nové, stále sa množiace nálezy z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia v širšej nitrianskej enkláve (v minulých rokoch najmä nečakané a prekvapivé objavy v Bojnej) poukazujú, i keď nepriamo, o význame kultúrnej pozície a tradícií veľkomoravskej Nitry. Nálezy potvrdzujú, že vpád maďarských kmeňov do stredného Podunajska síce privodil politický zánik Veľkej Moravy, ale zároveň dokazujú, že ani na juhozápadnom Slovensku nedošlo k úplnému pretrhnutiu kultúrnej kontinuity, ani k prudkému úpadku alebo zániku umeleckých tradícií a hodnôt, ktoré vytvorili významnú zložku prvého štátu západných Slovanov –Veľkej Moravy.
- Včasnostredoveké pyxidy z Európy (podľa Kolník-Veliačik 1983)
Namiesto záveru
Moju interpretáciu agrárneho a pastorálneho programu výzdoby pyxidy z Čiernych Kľačian spochybnil vo viacerých príspevkoch archeológ a umenovedec Martin Vančo. Pôvodne jednoznačne profánny dekor pyxidy interpretoval ako biblický – starozákonný (Genezis 27, 1-26) príbeh o podvode Rebeky pri požehnaní Jakuba Izákom (posledne M Vančo: Od doby kamennej po Veľkú Moravu. Dejiny umenia Slovenska. Perfekt. Bratislava 2011, s. 90-93). Nepochopiteľne si nevšimol skutočnosť, že na reliéfe pyxidy mladý pastier (podľa Vanča biblický Jakub, podľa mňa Romulus) má ruky a krk obnažené a iba na hrudi má odev zo zvieracej kože. Vančo teda nerešpektoval Bibliu, ktorá doslovne uvádza, že Rebeka, aby zmiatla slepého Izáka „kožkami kozliat obložila Jakubovi ruky a holý krk“(Genezis 27, 1-2). Tak sa stalo, že Izák požehnal nie prvorodeného a zarasteného Ezaua, ale mladšieho Jakuba: „Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú Ezauove. I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté, ako ruky Ezauove. I žehnal ho“ (Genezis 27, 23-24). Vančova interpretácia je zjavne v rozpore s Bibliou, preto ju nemožno akceptovať. Neobstoja ani argumenty pre datovanie do prvej polovice 6. storočia a určenie pôvodu v egyptskokoptskej dielni. Autor ale súhlasí, že pyxida sa nachádzala pravdepodobne v poklade byzantského cisára a na Slovensko bola dovezená do Veľkomoravskej ríše prostredníctvom cyrilometodskej misie. Dokonca predpokladá, že slúžila ako schránka na relikvie sv. Klimenta. Nestotožňujem sa s názorom českej historičky staroveku a umenovedkyne Marie Pardyovej, že dekor pyxidy neprekračuje rámec púhej výtvarnej oslavy práce roľníka a pastiera, prípadne že predstavuje alegóriu posmrtného života a pokoja v súvise s kultom egyptskej bohyne Isis. Nie je náhodné, že pri tvorbe súsošia svätých Konštantína a Metoda pod Nitrianskym hradom sa mojou hypotézou o pôvode a funkcii pyxidy z Čiernych Kľačian inšpirovala akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Vložila ju do rúk sv. Metoda ako polyfunkčný liturgický predmet. Za atribút sv. Konštantína-Cyrila zvolila liturgickú knihu zdobenú korpusom Ukrižovaného. Napriek počiatočným polemikám a protestom, že umelkyňa nestvárnila súsošie s tradičným dvojramenným krížom sa jej dielo stalo jedným zo známych symbolov Nitry.
- Čierne Kľačany. Sprievodné nálezy z hrobu (podľa Kolník-Veliačik 1983)
Pri pohľade na reliéf s oráčom sa nevdojak ponúka ešte jedna myšlienka, tematická a možná časová súvislosť s povesťou o Přemyslovi Oráčovi, ako ju uvádza Kosmova kronika česká. Nevie sa a nikdy sa to nepodarí rozriešiť, kedy a ako táto povesť vznikla. Je celkom pravdepodobné, že okrem inšpirácie z antických literárnych prameňov aj tu spolupôsobila oná až k Etruskom siahajúca výtvarná tradícia. Nie je vylúčené, že pri sprostredkúvaní tradície o založení nového mesta vyoraním brázdy v slovanskom svete významnú úlohu mohla zohrať aj naša pyxida, ak uznávame, že plnila predpokladanú funkciu vo veľkomoravskom prostredí. Aj keď v mojej interpretácii ikonografie pyxidy a jej osudov je veľa hypotetického, dospel som k nemu metodicky čisto a korektne. Má pevnú logiku a nepriviedol ma k nej žiadny vlastenecky romantizmus (na začiatku 80-tych rokov, kedy som pyxidu prvýkrát zverejnil, sa ešte nenosil), ale len a výlučne hľadanie príčinných súvislostí. K analýze a interpretácii som pristúpil až po definitívnej rekonštrukcii pyxidy; tá sa podarila až po dlhom a časovo náročnom hľadaní). Pri interpretácii som pôvodne uvažoval o starozákonných a novozákonných súvislostiach, následne som hľadal možnosť súvisu s udalosťami z rímskej alebo byzantskej histórie. Až štúdium numizmatického materiálu ma priviedlo k poznatku, že výjav s oráčom nie je púhou oslavou idyly vidieckeho života v duchu vergiliovskej tradície, ale že súvisí s legendou o založení mesta vyoraním brázdy. Neuspokojil som sa s názorom, že ide iba o znázornenie dvoch základných zamestnaní ľudstva, ale že v reliéfoch je zašifrovaný nejaký konkrétny historický alebo biblický príbeh. Kľúč k pochopeniu výjavu mi poskytla postava Faustula v pastorálnom výjave. Opačná hierarchia v postavení mladého a starého pastiera mi dovolila spojiť ikonografiu pyxidy s povesťami o počiatkoch Ríma. V zmysle mojej interpretácie ani jeden detail reliéfu nebol nadbytočný a nevysvetlený. Každá postava, zviera a predmet má svoju významotvornú funkciu. Štýlový rozbor umožnil priradenie pyxidy k najstarším rezbárskym prácam zo slonoviny. Sledovanie frekvencie tematiky súvisiacej s legendami o počiatkoch Ríma vo výtvarnom prejave umožnilo hľadanie súvisu vzniku pyxidy so založením „Nového Ríma“ – Konštantinopolu. Možná súvislosť pyxidy s príchodom byzantskej misie Konštantína-Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu vyplynula až pri hľadaní príčin jej výskytu v pravdepodobnom slovanskom nálezovom kontexte.
Doslov
Veľký ruský vedec P. L. Kapica, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1978, raz konštatoval, že k najpozoruhodnejším objavom dochádza na pomedzí viacerých vedných disciplín. Prekročenie hranice rôznych vedných odborov a archeológie, numizmatiky, dejín umenia a literatúry umožnilo prekonať bariéru tradičného prístupu k archeologickému nálezu. Interdisciplinárny prístup dovolil pyxidu vyňať z anonymnej masy svedkov dávnej minulosti a povýšiť na konkrétneho priameho účastníka najstarších dejín nášho národa. V archeológii ani najpravdepodobnejšie a mnohostranne zdôvodnené hypotézy nemožno s absolútnou istotou dodatočne overiť. Ani táto okolnosť neumenšuje pyxide z Čiernych Kľačian jej jedinečnosť, európsky význam a výnimočnú umelecko-historickú hodnotu. Archeológ po celý život hľadá, trpezlivo kope, triedi a študuje rôzne nálezy, najmä celé tony keramických úlomkov, stopuje vzájomné súvislosti, zvažuje možnosti najpravdepodobnejšej interpretácie a dúfa, že raz urobí svoj „veľký objav“. Nie vždy sa jeho nádeje naplnia, ba neraz zažije, že takýto nález objavia náhodne iní, neodborníci, ktorí majú o archeológii iba hmlistú predstavu. Ale často sa prihodí, že pravú hodnotu nálezu rozpozná archeológ dodatočne, oveľa neskôr po objavení, nie v teréne, ale v tichu svojej pracovne po dlhom a úpornom štúdiu, v dobrovoľnom zajatí kníh. Vtedy – povedané zweigovsky – nastáva „hviezdna hodina“ jeho dlhoročnej práce a života. Toto je príbeh o neskoroantickej pyxide z Čiernych Kľačian, jedinečnom archeologickom náleze, ktorý v duchu dosiahnutej interpretácie sa priamo dotýka svetových dejín, od legiend o založení Ríma, cez vznik a históriu Nového Ríma – Konštantínopolu až po príchod byzantskej misie, po slávu a pád Veľkej Moravy.
Tlačená verzia článku bola pôvodne publikovaná v:
Kolník,T.: Misia solúnskych bratov a pyxida z Čiernych Kľačian. Literárny týždenník 26, č. 9-10, 2013, s. 14-15.
Literatúra
Kolník,T. Veliačik,L.: Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačan. (Ikonografia, datovanie a vzťahy k Veľkej Morave). Slovenská archeológia 31-1, 1983, 17-70.
Vančo,M.: Ivory Pyxis from Čierne Kľačany and the Problem of its Provenance. In: Gálik,M. - Štefanovičová,T.: Trade, Journeys, inter- and intracultural Communication in East and West (up to 1250). Papers Presented at the International Workshop (Humboldt-Kolleg) Dolná Krupá, Slovak Republic, June 2-6, 2004. Institute of Oriental Studies, Slovak Academy of Sciences, Lufema, Bratislava 2006, 78.
