Čo môže archeológia povedať o šamanoch a šamanizme? Existujú vôbec jeho prejavy v materiálnej kultúre, ktoré je možné skúmať prostredníctvom archeologických nálezov? Určite áno. Popri pohreboch, ktoré sú interpretované ako pohreby „šamanov“ k nim patria rôzne pomôcky, ktoré sa pri šamanských obradoch používali a prakticky u prírodných národov používajú dodnes. K nim patria rôzne hudobné nástroje – predovšetkým však typické bubny, ľudské a zvieracie figúrky a najmä rôzne druhy masiek, ktoré vykonávači obradov nosili na hlave, a tieto často obsahovali parohy, alebo lebky zo zvierat. Do diskusie o interpretácií konkrétnych nálezových situácií ako možných šamanských pohrebov prispieva aj antropológia. Z etnografických pozorovaní vyplýva, že ako vhodní kandidáti boli za šamanov vyberaní jedinci „jedineční a výnimoční“. Praveké komunity takto vnímaní aj jedincov, ktorí sa napr. svojimi schopnosťami,  ale tiež zdravotným stavom nejako odlišovali od ostatných. K nim patria nielen rôzne prejavy duševných porúch (schizofrénia, manicko-depresívne stavy a pod.), ale najmä často degeneratívne ochorenia kostí, vďaka ktorým títo jedinci krívali, alebo boli inak hendikepovaní.

Unikátnou je najmä figúrka z mamutoviny, ktorá stvárňuje ithyfalického (s falusom v erektilnej pozícii) muža. M. Oliva, ktorý sa venoval interpretácii tohto nálezu predpokladá, že figúrka na spôsob marionety slúžila pri šamanských obradoch ako substitučný (zástupný) symbol skutočnej ľudskej bytosti. Častokrát ju obliekali do organických odevov, dokonca ju kŕmili a prejavovali jej niekedy až prehnanú úctu. Spomínaný unikátny nález predstavuje jednej z najstarších dokladov existencie inštitútu šamana a jeho významu pre lovecké civilizácie Európy.

Pohrebná výbava obsahovala vyše 50 korytnačích pancierov, lebku kuny, dolné končatiny diviaka, chvost divokého tura, panvu leoparda, roh gazely a zvyšky orlích krídel.  Zaujímavosťou bola časť nohy dieťaťa, ktorá ležala pri ženskom tele. Kolekcia zvieracích častí bola interpretovaná ako povinná výbava šamanky, ktorá jej umožnila komunikovať so svetom zvierat. Orlie krídla, ktoré na nej ležali sú zrejme pozostatkom šamanského odevu.

Zaujímavé nálezy, ktoré môžeme zaradiť do rovnakej kategórie pochádzajú aj z územia Slovenska. V roku 1976 bol na sidlisku v Čičarovciach, okr. Michalovce objavený v rámci záchranného výskumu odkrytý neolitický areál, ktorý tiež obsahoval 11 kostrových hrobov z mladšej fázy potiskej kultury ako aj ďalšie objekty, interpretované ako kulktové. V jednom rade s ďalšími hrobmi bola odkrytá šachta A/76, ktorá obsahovala v štyroch nálezových horizontoch
ľudské pozostatky, medzi nimi aj údajne rituálne usmrtených detí vo veku 10-15 rokov. Súčasťou pohrebov boli popri keramike tiež zuby diviaka, kamenné sekerky, zlomok vtáčej kosti a pancier z korytnačky, lebky psov, rohy z tura, jelenie parohy a rebrá z dobytka.

Masky, ako tradičný prostriedok používaný šamanmi pri kultových obradoch, sa objavujú aj v mladších obdobiach a archeologické nálezy tak doplňujú naše poznatky o tomto významnom fenoméne v systéme náboženských predstáv pravekých spoločenstiev. Nie vždy nachádzame súčasti takýchto masiek len v podobe zvieracích lebiek a parohov, či masiek vypreparovaných z ľudských lebiek. Výnimočný nález predstavuje časť hlinenej antropomorfnej masky z veľkoplošného odkryvu sídliska badenskej kultúry (eneolit) v maďarskom Balatonőszöde. Maska mala kruhovitý tvar a realisticky stvárňovala muža so špicatým nosom. Keďže maska nemala stopy po otvoroch, predpokladá sa, že sa pridržiavala pred tvárou. Veľký počet kultových obradov s tzv. zvieracími pohrebmi a ďalšie evidentne kultové predmety naznačujú výnimočné postavenie tohto nálezu v rámci sídliska, kde uskutočňovanie transcendentálnej komunikácie s nadprirodzenými silami malo určite dôležitú úlohu v živote tunajšieho obyvateľstva.

Unikátne nálezy „šamanských masiek“ evidujeme aj zo Slovenska. Prvý sa našiel sa v roku 1959 vo vertikálnej jaskyni Babská diera pri Silici v Slovenskom Krase, počas speleologického výkopu. V hĺbke 3,5 až 5 m  postupne narazili jaskyniari na rôzne ľudské kosti, ale aj fragmenty keramiky. Medzi nálezmi bol aj fragment frontálnej časti ľudskej lebky, ktoré patrili veľmi gracilnému jedincovi – pravdepodobne ženského pohlavia, ktorá zomrela vo veku asi 20 rokov.  Ľudská lebka niesla stopy intencionálnych zásahov na čelovej kosti, ktorými došlo k oddeleniu čelovej časti od neurokránia. Zaujímavým zistením je, že lebka bola predtým varená ! Spolu s ďalšími ľudskými maskami zo susednej Majda-Hraškovej jaskyne je tu doložený unikátny doklad výroby a používania šamanských masiek nositeľmi kyjatickej kultúry na prelome doby bronzovej a železnej. Podľa ich konštrukcie sa predpokladá, že sa nosili buďto na hlave, alebo na tvári. Spomenuté nálezy zároveň podtrhujú význam jaskýň pre vykonávanie rituálnych a krvavých obradov.

Krasové priestory, zvlášť tie vertikálne boli miestami vstupu do podzemia a miestami kontaktu s podzemnými -chtonickými božstvami, ktorým sa príležitostne prinášali aj ľudské obete, pri ktorých dôležitú úlohu zohrával inštitút šamana, resp. rituálneho špecialistu. Doklady takýchto praktík evidujeme počas celého praveku, pričom svedectvo o nich prinášajú najmä unikátne masky vyrobené prevažne zo zvieracích, ale tiež ľudských lebiek.