Archeológia je fascinujúca veda v tom smere, že neustále prináša nové prekvapenia týkajúce sa histórie ľudstva. Niekedy si kolegovia myslia, že ich už nič nemôže prekvapiť a práve vtedy dochádza k zásadným archeologickým objavom. Takým objavom bol aj nález malého sídliska z neskorej doby kamennej v kopcoch nad Banskou Bystricou. Tento nález vnáša svetlo do dejín osídľovania horských a podhorských oblastí v okolí mesta.

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v miestach zemných prác nachádzali nejaké archeologické nálezy. V západnej časti komunikácie cca 40 m od jej západného ukončenia, v strmom svahu zvažujúcom sa k potoku Udurná, sme však našli v miestach, kde bola odobratá ornica, praveké črepy a jeden do podložia zahĺbený objekt. Tento objekt bol vyplnený sivou ílovitou hlinou, veľmi sa neodlišujúcou od okolitého prírodného podložia. Identifikácia jeho rozsahu bola preto veľmi náročná. Napriek tomu sa nám podarilo zistiť jeho obrysy. Objekt bol dlhý 3 m a široký 1m. Po vybratí jeho výplne sme zistili, že sa jedná o jamu v podobe koryta s hrotitým dnom hlbokú 50 cm. Objekt bol veľmi chudobný na archeologické nálezy. Našiel sa tu jeden atypický praveký črep a niekoľko uhlíkov. Aj napriek tomu, ako uvidíme neskôr, považujeme tento objekt za veľmi dôležitý.

Odpoveď na túto otázku by mohol dať výskum vyšších partii svahu severne od nami vytýčenej sondy. Tieto sa však už nachádzali mimo plochu stavebného zásahu. Sonda zachytila miesto s najvýraznejšou koncentráciou keramiky a štiepaných nástrojov. Východným a západným smerom sa táto koncentrácia znižuje. V ďaľšej sonde vytýčenej medzi spomínanou  prvou sondou a zahĺbeným objektom sme pravdepodobne zachytili západný okraj vrstvy s už len sporadickým výskytom nálezov. Medzi hnuteľnými nálezmi dominuje veľmi nekvalitná v ruke zhotovená keramika. Na základe jej celkového rázu môžeme materiál datovať do obdobia Epilengyelu (záver 5.tisícročia pred Kr.).

Keramika je sprevádzaná množstvom silicitovej industrie. V nej dominujú úštepy, ktoré predstavujú odpad z výroby kamenných nástrojov. Finálnych produktov v podobe drobných čepieľok je len veľmi málo. Získané bolo aj 1 jadro, z ktorého boli odbíjané jednotlivé čepieľky a niekoľko hľúz limnosilicitovej suroviny. Ojedinelým nálezom je polotovar na výrobu kamennej sekerky. Za významný nález považujeme 2 zlomky malachitovej rudy. Tým sa dostávame k základnej otázke. Čo nám dokladajú  nálezy z Moskovskej ulice? Obdobie do ktorého radíme nálezy predstavuje záver 5. tisícročia pred Kr. V tomto období, ktoré archeológovia nazývajú neskorou dobou kamennou – eneolitom, človek prvýkrát obsadzuje aj vyššie položené lokality. Na strednom Slovensku sa dostáva aj do vysokohorských dolín Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. To čo ho sem lákalo, aj napriek nebezpečenstvám divočiny, boli bohaté ložiská medi, teda kovu, ktorého spracovanie sa v období eneolitu rozšírilo takmer do celej Európy. Fragment keramiky z obdobia staršieho eneolitu bol v 70. rokoch nájdený na haldách vyťaženej hlušiny na Španej doline-Pieskoch. Je to najstarší doklad prítomnosti človeka v špaňodolinskej medenorudnej oblasti.