Vôbec prvý neolitický rondel bol odkrytý v 20.rokoch dvadsiateho storočia v Bavorsku, jeho objav však zostal vedecky „zabudnutý“. Nová etapa bádania započala až v 70. rokoch dvadsiateho storočia, kedy sa na Morave odkryla rondelová architektúra na lokalite Tešetice-Kyjovice (okr.Znojmo). Krátko nato boli objavené rondely aj na Slovensku, v Maďarsku, Dolnom Rakúsku, v Čechách, v Bavorsku a v strednom Nemecku. Dlhšie sa predpokladalo, že tieto monumenty sú geograficky ohraničené širším pásmom stredoeurópskeho priestoru. Rozmach aeroarcheológie a družicového snímkovania s využitím najmodernejších metód však priniesol prekvapivé poznatky o tom, že tento typ neolitickej architektúry nebude doménou len strednej Európy. Rozruch vo vedeckom svete spôsobil objav kruhových areálov na severnom Kaukaze, ktoré by mohli byť staré rovnako ako neolitické stavby, indície poukazujú však aj na ich výskyt v Bulharsku. Prvý skutočný neolitický rondel analogický s objektmi známymi z Podunajska a stredného Nemecka bol teraz objavený v susednom Poľsku a samozrejme vyvolal patričný vedecký rozruch. Na nález sa prišlo v roku 2010, keď dr. Furmanek z Vroclavskej univerzity na jednej z leteckých fotiek z okolia Pietrovic Wielkich (pri sliezskej obci Racibórz) natrafil na základe tzv. porastových príznakov na kruhový objekt pripomínajúci neolitické opevnené areály. Predtým však tento zanietený archeológ hľadal tento typ objektov niekoľko rokov, pričom uskutočnil množstvo letov, prezrel tisícky fotografií. Jeho úsilie sa nakoniec vyplatilo. Následne sa tu uskutočnil magnetometrický výskum, ktorý potvrdil, že pod zemou sa nachádza priekopovitý areál s priemerom 160 m. Tým sa poľský rondel zaradil medzi najväčšie takéto stavby v Európe. Bol obohnaný dvojitým príkopom, pričom vnútorný mal priemer 120 m, šírka hrotitých priekop dosahovala 6-8 metrov. Len pre zaujímavosť, doteraz najväčšie známe rondely dosahovali úctyhodný priemer až nad 300 m a celkovú plochu 70.000-90.000 m2. Okrem tohto náleziska už v Poľsku evidujú ďalšie dve potencionálne lokality. Ich datovanie však musí overiť archeologický výskum. Ten zatiaľ spoľahlivo potvrdil neolitický vek len u lokality v Pietroviciach Wielkich, ako bolo prezentované v decembrovom vydaní renomovaného časopisu Antiquity.

Nálezy celých kostier, zväčša psov (Bučany,Vedrovice) zasa môže poukazovať na tzv. základové obety realizované pri stavbe areálov. Početné sú však aj ľudské pozostatky, napríklad v jednej z obilných jám priliehajúcich k ohradeniu v Tešeticiach-Kyjoviciach ležal detský skelet s oddelenou hlavou. Kostrové pozostatky z asi desiatich dospelých a detí pochádzajú z dna priekopy v Ružindole (okr.Trnava), celkovo však v priekope mohli byť pohodené pozostatky až 70 jedincov. Rituálne usmrtenie, alebo iné bližšie neznáme sakrálne aktivity dokladajú antropologicky zistené násilné zásahy na viacerých kostrách z priekopy. V ohradenom areáli vo Svodíne (okr. Nové Zámky), bolo na ploche dvoch rondelov pochovaných asi 35 jedincov, z celkového počtu 161 hrobov zachytených na priľahlom sídlisku. Prítomnosť rituálne pochovaných príslušníkov sídliska v areáli rondelu zvýrazňuje vnímanie „sakrality“ tohto nezvyčajného miesta.

Unikátnym je tak nález dvojice kostier juvenilného muža a ženy v dolnorakúskom Freibritzi, ktoré ležali v tesnej blízkosti na sebe. Muž mal ruky spútané na hrudi, v chrbte oboch jedincov boli vstrelené silicitové hroty. Násilne usmrtená dvojica tak mohla predstavovať vrcholné splynutie mužského a ženského prvku v zmysle tzv. hierogamie – posvätnej svadby, počas ktorej boli jej aktéri obradne usmrtení. Objavujú sa však aj úvahy o určitých rituálne motivovaných hrách v areáloch týchto stavieb. Pri významných udalostiach sa tak mohli meniť na akési ihriská, kde sa uskutočňovali mocensky kontrolované interakcie medzi jednotlivými členmi spoločnosti, pri ktorých zároveň mohli prebiehať aj krvavé obety apod.