Hradisko Smolenice-Molpír a jeho stredoeurópsky význam
Centrálny význam v náboženskom živote obyvateľov Molpíra nepochybne zohrávalo kultové miesto, situované medzi domami 35 a 36. I tu sa našli dve zdobené a jedno nezdobené tkáčske závažie. V jeho západnej časti sa odkryli tri obetné miesta ohraničené kameňmi, medzi ktorými sa našli aj zvyšky detských kostier.
Možno konštatovať, že na formovaní materiálnej kultúry obyvateľov Molpíra v rámci východohalštatského okruhu sa výrazne podieľala kalenderberská skupina ako aj halštatská skupina stredného a severovýchodného Zadunajska. K niektorým typom veľkých zásobníc nachádzame paralely až v štajersko-juhozápadopanónskej oblasti. Práve keramika výrazným spôsobom dokladá stretávanie sa blízkych i vzdialených kultúrnych vplyvov, ktoré sú pre hradisko také charakteristické.
Literatúra
Dušek,M.–Dušek,S.: Smolenice-Molpír. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit. I. Nitra 1984.
Dušek,M.–Dušek,S.: Smolenice-Molpír. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit. II. Nitra, 1995.
Stegmann-Rajtár,S.: Vývoj stredodunajských popolnicových polí v neskorej dobe bronzovej (HaB) a vznik halštatskej kultúry. Slov. Arch. 1994, 319-333.
Stegmann-Rajtár,S.: Kultúrne vzťahy halštatského hradiska Molpír pri Smoleniciach na príklade hlinených predmetov kultového charakteru. Pravěk NŘ 10, 2000, 457-471.
Stegmann-Rajtár,S.: Smolenice-Molpír. Reallex. Der Germanischen Altertumskunde 29, Berlin – New York 2005, 146-156.
Stegmann-Rajtár,S.: Spinnen und Weben in Smolenice-Molpír. Ein Beitrag zum wirtschaftlichen und religiös-kultischem Leben der Bewohner des hallstattzeitlichen "Fürstensitzes". Slov. Arch. 46-2, 1998, 263-287.
Ludwig,K.-Tirpák,J.-Stegmann-Rajtár,S.: Geofyzikálna prospekcia a obnovený systematický výskum na akropole v smoleniciach-Molpíre. Štud. Zvesti AÚ SAV 47, 2010, 41-51.