ArcheológiaSK ŠPECIÁL

Zrejme žiadny fenomén včasnostredovekej archeológie na Slovensku nevyvoláva toľko záujmu ako práve Bojná. Dnes už vieme, že mohutné hradisko s kolosálnou bránou nebolo osamotené, ale ako súčasť rozsiahlej aglomerácie, v ktorej sa osídlenie začína už v 7.-8. storočí. V súčasnosti je aj vďaka podrobnému mapovaniu známych až päť výšinných lokalít a očakávať možno ďalšie objavy. Publikácia zahŕňa nielen poznatky z výskumu Bojnej v rokoch 2007-2013, ale viaceré ďalšie témy týkajúce sa včasnostredovekého osídlenia na Slovensku, Morave, v Čechách a v Slovinsku. Podnetné sú štúdie k ikonografii a ikonológii medených pozlátených plakiet vrátane grafických rekonštrukcií oltára, metalografická analýza známeho zvona, ale napríklad aj najnovšie objavy leteckého skenovania vybraných mikroregiónov, ktoré prinášajú rad nových zistení.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2017

Býčí skála. už samotné slovo vyvoláva predstavu čohosi tajomného a mystického. Jaskyňa, ktorá priťahovala ľudí od paleolitu sa stala centrom záujmu už barokových učencov, romantických vedcov a neskôr moderných archeológov, ktorí sa snažia dodnes zodpovedať na mnohé otázky jej dejín. Zvlášť legendárny je nález zo staršej doby železnej, keď sa táto prírodná pamätihodnosť stala miestom krvavých kultových obradov nevídaných rozmerov. Najnovší pohľad vedeckých kapacít na procesy a udalosti, ktoré sa tu dávno odohrali je podložený stovkami vedeckých analýz a štúdií. Napriek tomu však nálezisko európskeho významu nevydalo všetky svoje tajomstvá. Akosi uniká informácia, že z neskorej doby kamennej-eneolitu sa tu zachovali unikátne nástenné kresby uhlíkom, ktoré sú situované v chodbe so vstupom v tvare ženskej vulvy (analógie nachádzame v slovenskej Domici), ktoré sú skutočným unikátom. Tak ako desiatky nálezov tzv. Wankelovho kniežacieho pohrebu, z ktorých mnohé tvoria významnú časť expozície Prírodno-historického múzea vo Viedni. Publikácia v ktorej sa spája archeológia, speleológia aj dejiny bádania je najnovším prírastkom do bohatej kolekcie príspevkov o tejto výnimočnej archeologickej lokalite v Moravskom krase.

Vydavateľ: Moravské zemské múzeum Brno, 2015

Už druhý zväzok odborných príspevkov o výskume včasného stredoveku prináša aktuálne výsledky systematického bádania na významnom hradisku Bojná v rokoch 2007-2013. Okrem viacerých článkov o tejto mimoriadnej lokalite európskeho významu a jej širšom zázemí sa tu nachádzajú témy k včasnostredovekému osídleniu v Čechách či Slovinsku. Je pozoruhodné, že v okolí Bojnej sa okrem centrálneho hradiska nachádzajú aj ďalšie 4 opevnené polohy, na ktorých sa doložilo už praveké osídlenie. Kľúčový je príspevok K.Pietu, v ktorom uvádza, že počiatky osídlenia hradiska siahajú už do 7.-8. storočia, jej hlavná časť bola potom opevnená mohutným valom v 9. storočí, pravdepodobne miestnou veľkomoravskou elitou. Úplne nové poznatky o osídlení západného Slovenska vo viacerých obdobiach, najmä čo sa týka opevnených lokalít, prináša príspevok M.Ruttkaya o využití modernej  metódy leteckého skenovania LIDARom. Vďaka tomu sa objavili viaceré nové lokality, ukryté v lesnom poraste ale tiež v otvorenej krajine.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2015

Už štvrtý zväzok z kolekcie monografií o archeologických pamiatkach jednotlivých regiónov Slovenska je tentoraz venovaný povodiu horného toku Žitavy. Územie, ktoré sa rozkladá na severovýchode Podunajskej nížiny je mimoriadne bohaté na archeologické nálezy. Táto oblasť v praveku prepájala horské oblasti Slovenska so stredným tokom Dunaja, ktorý od nepamäti predstavoval dôležitú komunikačnú tepnu a pozdĺž ktorého sa šírili mnohé kultúrne a civilizačné vplyvy. Výhodou bolo aj optimálne podnebie, ktoré prialo poľnohospodárstvu. Sídliská sa rozkladali najmä v blízkosti vodných tokov a ich obyvatelia využívali blízke zdroje surovín, či už na výrobu kamennej industrie, tak aj na produkciu medených a bronzových predmetov. K náleziskám európskeho významu nesporne patrí doteraz skúmaná opevnená osada s urbanistickým riešením vo Vrábloch (doba bronzová), polykultúrne sídlisko v Beladiciach, Čierne Kľačany s nálezom antickej pyxidy, rondel v Golianove, Tesárske Mlyňany, či neolitická osada v Zlatých Moravciach. Vďaka použitiu LIDARU (letecky scanner) sa v poslednom čase tiež objavujú nové a doteraz neznáme náleziská, ktoré doplňujú mapu osídlenia tohto na objavy bohatého kraja.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2015 

Juh stredného Slovenska má špecifickú geografickú polohu. Územím preteká rieka Ipeľ, ktorá od praveku prepájala úrodné pahorkatiny Hontu a Novohradu s oblasťami na juh od nášho územia, predovšetkým povodím rieky Tisy. Členitý terén s množstvom krasových javov priťahoval už od stredného paleolitu lovecké skupiny, početnejšie stanice sú známe hlavne z epigravettienu z prostredia Lučeneckej kotliny. Od mladšej doby kamennej sa toto teritórium stáva kontaktnou zónou medzi západným a východným neolitickým okruhom. Mimoriadne intenzívne je osídlenie v mladšej a neskorej dobe bronzovej ľudom pilinskej a kyjatickej kultúry, ktorý s obľubou využívali tunajšie horské prostredie na budovanie náročných hradísk. Svojich mŕtvych pochovávali na rozsiahlych žiarových pohrebiskách (Radzovce, Kyjatice, Cinobaňa), ktoré patria k najväčším preskúmaným pohrebiskám u nás. V nasledujúcej dobe halštatskej toto územie patrilo do sféry skýtskeho vplyvu - tzv. vekerzugskej kultúry s centrom v Potisí, odkiaĺ prenikali prvky nomádskeho štýlu aj ďalej na sever. Zrejme prístup k rudným zdrojom sem pritiahol najneskôr od 3. storočia historických Keltov, ktorí tu zanechali ploché pohrebiská (Drňa, Prša, Ipeľský Sokolec). Po nich nasledoval okolo prelomu letopočtu dácky záber a napokon v mladšej dobe rímskej sem zrejme prišli germánske kmene Kvádov. Asi z ich pohybom možno spojiť vôbec najväčší poklad rímskych strieborných denárov z Vyškoviec nad Ipľom, ktorý obsahoval 1067 mincí. Z nasledujúceho úseku sťahovania národov je možné spomenúť nález unikátnych prilieb z Dolných Semeroviec, ktoré sa spájajú s pohybom etník zapojených do veľkého sťahovania národov na prelome staroveku a stredoveku. Jeho začiatok predznamenal vpád avarských kmeňov, ktorí zabrali veľkú časť skúmaného územia. Kostrové pohrebiská v Prši, Želovciach, Haliči patria k najvýznamnejším včasnostredovekým lokalitám na Slovensku, rovnako ako poklad tzv. byzantského kovotepca zo Zemianskeho Vrbovku.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2015 

Slovanské hradiská sú symbolom veľkého staviteľského umenia našich predkov a dokazujú, že títo pred viac ako 1000 rokmi dokázali budovať mohutné opevnenia, ktoré neraz nedokázali pokoriť ani najväčšie armády svojej doby. Sú však tiež najlepším dôkazom nezávislosti, vyspelosti, hrdosti, bohatstva a politickej moci našich slovanských predkov. A nielen ich. Ešte pred príchodom Slovanov budovali hradiská staršie kultúry, ktoré na území Slovenska žili tak dávno, že u nich vo väčšine prípadov ani nevieme, ako sa v čase svojho rozkvetu volali a nazývame ich iba novodobými názvami, ktoré vymysleli archeológovia, aby navzájom vedeli rozlišovať ich hmotnú kultúru. V našej krajine sú stovky opevnení, hradísk strážnych pevností aj rozsiahlych hradných areálov. Najstaršie fortifikácie vznikli už na počiatku doby medenej, kedy plnili najmä symbolickú a demonštratívnu funkciu vznikajúcej tzv. patriarchálnej spoločnosti. Postupne sa z nich vyvinuli dôležité mocenské, hospodárske a náboženské centrá. Ich výskumu venujú archeológovia zvýšené úsilie, pretože práve tieto lokality sa stávajú cieľom mnohých ilegálnych aktivít. Pomerne ucelený obraz o najnovších poznatkoch z bádania opevnených výšinných polôh od praveku až po vrcholný stredovek je možné získať štúdiom tohto pozoruhodného diela. Pri jeho príprave spojili sily profesionálni archeológovia a nadšenci z občianskeho združenia Hradiská, ktoré sa systematicky venuje ochrane a propagácii nielen tohto druhu nálezísk. A za to im patrí hlboká poklona.

Vydavateľ: oz Hradiská, Dolná Mariková, 2015

Územie Slovenska prispelo do fondu svetovej archeológie už nejedným objavom. Patrí k nim bezpochyby aj unikátny súbor nálezov z bohatých kniežacích hrobov germánskej nobility, ktoré sa našli v katastri obce Krakovany-Stráže v rokoch 1933 a 1939. Kostrové hroby obsahovali nesmierne bohatú kolekciu zlatých, strieborných, bronzových výrobkov, skla , železných nástrojov, aj drevených nádob, keramiky, ale aj hracie kamene zo spoločenskej hry, kostený hrebeň, nožnice, zbrane a pod. Najveľkolepejšími nálezmi boli zlaté a strieborné spony zdobené granuláciou, obetná trojnožka zdobená hlavami boha Merkúra, strieborný tanier s držadlami - tzv. lynx a hlboká misa z rovnakého kovu - tzv. skyfos. Obidve misy boli zdobené relíefnymi výjavmi z rímskej mytológie. Tieto kusy patria k prestížnym výrobkom, ktoré sa do barbarika dovážali priamo z rímskych provincií, zväčša ako dary tunajšej germánskej nobilite, ktorá rada kopírovala okázalý životný štýl antického suseda. Osudy týchto unikátnych nálezov majú veĺmi dobrodružnú históriu a neustále sa objavujú nové skutočnosti, ktoré dopĺňajú naše poznatky o kvádskom osídlení západného Slovenska v období 2.-4.storočia nášho letopočtu. V tej dobe sa aj Slovensko stalo územím, kde sa písali dejiny antickej Európy.

Vydavateľ: Trnavský samosprávny kraj a Balneologické múzeum v Pieťanoch, 2015

Spišský Štvrtok, Gánovce, Ondrej-Hôrka, Letanovce, Poprad - archeologické lokality Spiša, ktoré sú známe vďaka svojim výnimočným nálezom a objavom. Archeológ Marián Soják tento región dôverne pozná, a táto publikácia je jeho osobnou výpoveďou o miestach, ktoré sám skúmal. Spiš bol oddávna križovatkou obchodných ciest, kde sa stretávali kultúry prichádzajúce povodím Hornádu od horného Potisia s kultúrami s pôvodom spoza karpatského oblúka. Už v paleolite sa tu usídlil človek neandertálskeho typu, ktorý obľuboval termálne pramene tunajších travertínov. V neolite v Poprade-Matejovciach vznikla osada kultúry s lineárnou keramikou na ktorej sa našli najvyššie položené dlhé domy v Európe. Počas staršej doby bronzovej bolo toto územie osídlené nositeľmi vyspelej otomanskej kultúry s najzápadnejšie vysunutou opevnenou osadou na Myšej Hôrke v Spišskom Štvrtku, kde sa okrem iných našli aj poklady zlatých a bronzových šperkov. Preslávené sú aj spišské jaskyne, kde sa našli početné pamiatky po pobyte pravekého človeka. A ku skvostom svetového významu patrí aj nedávno objavená hrobka germánskeho veľmoža z Popradu, či kartuziánsky kláštor v Letanovciach. Stovky lokalít, objavov a nálezov, ktoré sa ani nedali všetky vtesnať do tejto pôsobivej publikácie ilustrovanej unikátnymi maľbami maliara P.Wavreka.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2015 

Doba bronzová patrí k skutočným "zlatým obdobiam" slovenského praveku. Civilizácia obývajúca severnú časť Karpatskej kotliny dosiahla svoj ekonomický, kultúrny aj spoločenský vrchol.Bronz, ktorý znamenal novú kvalitu vo výrobe predmetov, prenikol do všetkých sfér spoločnosti, silne zviazanej tradíciami, rituálmi a pohrebnými zvykmi. Štvrtý diel edície STASLO prináša úplne nový pohľad na toto výnimočné dejinné obdobie. Publikácia nás prevádza nielen jednotlivými kultúrami, ktoré jestvovali na našom území, ale tiež ich hospodárstvom, kultom a sídliskovými stratégiami. Početné kategórie predmetov odkazujú na silné zväzky s vyspelými civilizáciami Stredomoria, ako napr. špirálová ornamentika, modely zbraní a ozdôb a pod. Bohaté pohrebiská a opevnené osady skúmané v posledných 100 rokoch priniesli plastický obraz o tejto epoche ľudstva, ktorá je tak dramaticky opísaná aj v homérskych eposoch. Opevnené osady v Košiciach-Barci, Nižnej Myšli, Spišskom Štvrtku, Nitrianskom Hrádku, či Vrábloch boli skutočnými opevnenými starovekými mestami, v ktorých sa sústreďovala súveká elita a prebiehala intenzívna remeselná výroba, uskutočňovali sa tu kultové rituály a okázalé náboženské procesie, v ktorých hlavnú úlohu hralo Slnko ako najvyššie božstvo a jeho pozemské atribúty, ako oheň a samozrejme bronz, ktorý ho farbou nápadne pripomína.  

 Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2015.

Jedlo a pitie patria k základným potrebám človeka a značná energia bola aj v minulosti venovaná ich príprave. Celý proces zahŕňal nielen získavanie potravín, ale tiež ich skladovanie, konzerváciu, obchod so surovinami, zháňanie tých správnych ingrediencií, zostavovanie receptov a jedálničkov a samozrejme samotnú prípravu a napokon servírovanie hladnému spotrebiteľovi. V poradí už tretie doplnené vydanie mimoriadne úspešnej publikácie od poprednej odborníčky na históriu stravovania obsahuje podrobné informácie o mnohých aspektoch pravekej a stredovekej kuchyne vrátane popisu rôznych zvykov a obradov a dobových zvyklostí našich predkov. Zaujímavým čítaním je tiež kapitola o dobových receptoch v závere knižky, ktorá by mohla byť inšpiráciou pre nejedného nadšeného kuchára.

Vydavateľ: Academia Praha, 2015

Mazanica - teda hlinený výmaz stien domu, podlahy, povaly prípadne iných konštrukčných prvkov je dôležitým indikátorom stavebnej aktivity na prehistorických sídliskách. Vďaka moderným analytickým a rekonštrukčným metódam vieme už dnes aj z kúska odtlačkov driev a prútov vyčítať možné stavebné postupy a technológie. Prvýkrát v slovenskej archeológii je predstavený ucelený deskriptívny systém na popisovanie a evidenciu tejto, často prehliadanej časti archeologických nálezov. Vďaka tomu dnes vieme, že praveké staviteľstvo bolo na podstatne vyššej úrovni ako sa donedávna predpokladalo. Počnúc mladšou dobou kamennou sa naši predkovia úspešne vedeli popasovať aj so zložitejšími drevenými a drevo-hlinitými konštrukciami, vrátane čapovania, stavieb na tzv. stojku, ako aj s riešením povaly ako funkčne samostatnej časti veľkých obytných aj menších hospodárskych stavieb. Nechýbajú ani doklady rozmanitého výtvarného riešenia vonkajších a vnútorných stien, farebných náterov a pod. 

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2015

Krátko po vydaní prvého zväzku projektu Staré Slovensko (STASLO) vychádza druhý diel venovaný paleolitickému a mezolitickému osídleniu nášho územia. Viac ako storočie trvajúci záujem o výskum počiatkov ľudských dejín priniesol početný materiál, ktorý ponúka relatívne komplexný pohľad na toto dejinné obdobie. Publikácia sa zameriava okrem pamiatok hmotnej kultúry tiež na najstaršie antropologické zvyšky nájdené na Slovensku, problematike surovín na výrobu na výrobu kamenných nástrojov, ale tiež samozrejme prírodnému prostrediu pleistocénu a včasného holocénu. Autori sprevádzajú čitateľa chronologicky od príchodu najstarších ľudí (pravdepodobne erektov) až po koniec lovecko-zberačských kultúr na hranici nástupu neolitu niekedy v 7. tisícročí p.n.l. Mnoho systematických aj krátkodobých výskumov (Bojnice, Ondrej-Hôrka, Dzeravá skala, Radošina-Čertova pec, Ružín-Medvedia jaskyňa, Stará Ľubovňa, Moravany nad Váhom, Nitra, Sereď a iné) prinieslo reprezentatívne súbory nálezov, ktoré odzrkadľujú dobové technologické zručnosti a postupy aj rôzne druhy substitučných a loveckých stratégií. Niektoré paleolitické pamiatky, ako napr. slávna Moravianska Venuša, alebo výliatok lebky nenadertálca z Gánoviec, či lebky zo Šaľe významom ďaleko prekračujú územie Slovenska a patria právom k tým najvýznamnejším dokladom histórie ľudskej civilizácie.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2014   

Býčí skála v Moravskom krase - jedna z najvýznamnejších jaskynných lokalít v Európe vyvoláva aj po viac ako sto rokoch oprávnený záujem aj množstvo otázok, ktoré sa rozhodli zodpovedať v najnovšej publikácii venovanej tomuto mystickému miestu antropológ M.Stloukal a archeológ J.Nekvasil. Nespočetné archeologické nálezy ozdôb, zbraní, súčastí odevov a konského postroja, vrátane častí voza spolu s ľudskými kostrami sú pozostatkom opakovaných kultových obradov, ktoré tu uskutočnil ľud horákovskej kultúry staršej doby železnej. Motívom takýchto rozsiahlych obiet v rozpätí rokov 650-500 pred Kristom mohla byť skýtska hrozba, ktorá sa šírila na prelome staršej a mladšej doby železnej od východu. Práve v mladšej dobe bronzovej a staršej dobe železnej vrcholí v celej Európe využívanie skalných dutín a jaskýň na rituálne účely, podobné, aj keď menej okázalé obrady vrátane obetovania ľudí nachádzame aj na Slovensku (Slov.kras a pod.).

Vydavateľ: Academia Praha, 2015

Aj keď s dvojročným oneskorením, predsa len konečne vyšiel prvý diel dlho očakávanej deväť zväzkovej série Staré Slovensko (STASLO), ktorý bude mapovať osídlenie nášho územia na základe materiálnej kultúry od najstarších čias až po vrcholný stredovek. Dielo je výstupom z projektu Centra excelentnosti SAV v Nitre a podieľajú sa na ňom okrem pracovníkov ústavu tiež mnohí vedci z oblasti multidisciplinárnych vied, ako aj ďalší bádatelia. Jedná sa prakticky o prvú systematickú a komplexnú syntézu slovenských dejín, ktorá vychádza z poznatkov zhromaždených za posledných 80 rokov. Prvý diel tejto obsiahlej série pojednáva o archeológii a jej postavení v komplexe vied, jej metódach, prístupoch, ale tiež o jej dejinách. Významnú kapitolu predstavuje vysvetlenie periodizácie a chronológie, ktoré sú hlavnými datovacími prostriedkami v archeológii. V publikácii je zahrnuté aj pojednanie o prírodnom prostredí, ktoré počas tisícročí prešlo svojim vývojom a človek ho svojou intencionálnou činnosťou pretváral. Dôležitý priestor je venovaný toľko aktuálnej problematike ochrany archeologického dedičstva a jeho prezentácii formou živej a experimentálnej archeológie.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2013

Jaskyne sú významný kultúrny fenomén a ich využívanie je archeologicky doložené už od stredného paleolitu. Rôzne podzemné priestory a krasové javy mali v mytologickom systéme pravekých populácií dôležité postavenie, ich vertikalita bola zakomponovaná do základnej kozmológie vnímania sveta - "axis mundi", jaskyne boli tradične vnímané ako centrá chtonických kultov, podzemia, záhrobia a pod. Peter Laučík sa podujal pozrieť sa na tento fenomén očami etnológa, historika, enviromentalistu aj kultúrneho antropológa a výsledkom je vôbec prvá súborná publikácia o problematike využívania jaskýň ktorá u nás doteraz vyšla. Autor veľmi dobre postihol, že jaskyne nie je možné skúmať iba jednostranne (speleologicky, geologicky, archeologicky), ale ako komplexný problém vo vzťahu človeka a jeho enviromentálneho okolia. V mýtoch a povestiach po celom svete je množstvo informácií aj návodov, ktoré napovedajú, ako tento vzťah chápali minulé aj súčasné civilizácie. Antropospeleológia, či kultúrna speleológia by tak mohla byť onou správnou vedou, ktorá by dokázala takýto kultúrny fenomén vedieť prečítať.

Vydavateľ: Občianske združenie Salvátor - Vyšná Boca, 2015    

Jaskynný systém Baradla - Domica, ktorý sa rozprestiera na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom dosahuje už viac než 25 km. Hoci nepatrí k najväčším jaskyniam, právom sa zaraďuje k najvýznamenjším lokalitám svetového kultúrneho dedičstva. Maďarská časť systému - Baradla bola známa nálezmi ľudských a zvieracích kostí už počiatkom 19. storočia. Počas posledných dvoch storočí sa táto lokalita stala cieľom mnohých vedeckých aj amatérskych prieskumov, z ktorých pochádza bezpočet keramických artefaktov, ľudských pozostatkov, kostených nástrojov, ale tiež bronzových a zlatých ozdôb, štiepaných nástrojov a pod. Dnes môžeme povedať, že jaskyňa bola významným miestom pobytu človeka počas obdobia mladého paleolitu, bukovohorskej kultúry, eneolitu a mladšej doby bronzovej, pričom mnohé z nálezov indikujú sakrálnu a pohrebnú funkciu tejto mimoriadnej jaskyne. Nemenej známa a bohatá je jej slovenská vetva - Domica, so vstupom neďaleko obce Kečovo. Keď sa jej objavitelia v roku 1925 spustili cez komínový vstup do podzemia, našli tu 6500 rokov nedotknutý zaniknutý svet neolitickej civilizácie, vrátane odtlačkov bosých nôh a rúk pravekého človeka v jaskynnom sedimente. Aj keď táto pôvodná situácia bola objaviteľmi takmer úplne nedocenená a zničená, jaskyňa poskytla tisícky artefaktov prevažne bukovohorskej kutúry. J.Lichardus za základe stratigrafie (niekde až 1 meter hrubej vrstvy), vytvoril periodizačný systém, ktorý sa prakticky používa dodnes. Výskyt ľudských kostí aj v tomto prípade svedčí o bližšie neznámych rituálnych aktivitách, ktoré sa odohrávali v jej útrobách. Mimoriadny význam ako Domice, tak Baradly dokumentuje výskyt uhľových malieb na jaskynných stenách, ktorý je prinajmenšom v slovenskej časti systému nepochybne neolitického veku. Najnovšie analýzy fakľových oterov však priniesli prekvapujúce zistenia, že najmenej v jednom prípade tie v Domici pochádzajú z mladého paleolitu, čo spolu s ojedinelým nálezom silexového hrotu tu dokazuje prítomnosť človeka už v staršej dobe kamennej. 

Vydavateľ: Aggteleki Nemzeti Park Igazgatóság, Jósvafö, 2014

Územie Moravy patrí k prirodzeným komunikačným spojniciam medzi stredným Podunajskom a severom Európy. V dobe ľadovej sa nachádzala medzi dvoma zaľadneniami - na jednej strane po Moravskú bránu siahal kontinentálny ľadovec, od juhu sa k jej hraniciam tlačilo alpské zaľadnenie. Vďaka dlhoročnému výskumu kvartéru je táto oblasť relatívne dobre známa a prispieva k tomu aj autor publikácie svojou dlhoročnou vedeckou prácou. Okrem prírodných pozoruhodností je Morava svetovo známa aj vďaka výnimočným pamiatkam po lovcoch mamutov, ktorí tu počas poslednej doby ľadovej vytvorili jedinečnú kultúru nazvanú podľa eponymnej lokality - pavlovien. Dôvody vyhynutia celého radu pleistocénnych cicavcov, či počiatky domestikácie vlka sú niektoré z množstva otázok, ktoré sa profesor Musil snaží zodpovedať v tejto knižnej publikácii.

Vydavateľ: Masarykova univerzita v Brne, 2014

Výtvarné umenie je nedeliteľnou súčasťou vývoja ľudskej kultúry a jeho náboženských predstáv a jeho počiatky siahajú hlboko do obdobia praveku. Aj na území Slovenska naši dávni predkovia zhmotňovali svoje vizuálne predstavy do trojzmerných diel. Tie tak podávajú svedectvo o ich vysokom umeleckom a estetickom cítení, prakticky počnúc staršou dobou kamennou - paleolitom, ktorého mladší úsek súvisí s našim priamym predkom Homo sapiens sapiens. Niekde do obdobia príchodu človeka moderného typu do Euŕopy je tak možné klásť aj počiatky zrodu ľudskej kultúry a s tým spojeného umenia. Pôsobivé pamiatiky s využitím koncepcie priestoru a usporiadania vzorov sa však objavujú až od mladšej doby kamennej - neolitu a slovenské nálezy v tomto nijako nezaostávajú za inými európskymi oblasťami. Súborné dielo z pera popredného historika a teoretika výtvarného umenia je po dlhom čase ďalším populárno-vedeckým dielom, ktoré mapuje našu pravekú históriu cez hmotné pamiatky a ich atribúty.

Vydavateľ: Matica Slovenská, Martin 2013

Popredný slovenský medievalista a docent katedry archeológie na UK v Bratislave v publikácii podáva netradičný pohľad na kresťanské dejiny Slovenska prostredníctvom hmotnej kultúry a širokého spektra písomných prameňov. Jeho rozsiahla vedecko-výskumná činnosť priniesla veľké množstvo zásadných poznatkov ku mnohým aspektom života stredovekého človeka, najmä však človeka ako duchovnej bytosti. Aktuálne spracovanie prináša ucelený pohľad na také témy, ako je napr. náboženský synkretizmus, mníšstvo a rehole na našom území, christianizácia, ale tiež otázky vojenstva a symboliky výzbroje. Mnohé a zásadné závery ku týmto témam priniesol autorov dlhoročný výskum kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku pri Letanovciach, či výskum hradnej architektúry a kostolov v Šariši, Kapušanoch, Trenčíne, Poprade a pod. Podrobný poznámkový aparát pri jednotlivých témach umožňuje využiť toto dielo najmä záujemcom o širšie štúdium stredovekej kultúry a kresťanstva. Zároveň sa jedná o prvé súborné dielo, ktoré prezentuje pohľad na cirkevné dejiny od archeológa, využívajúceho obrovský potenciál artefaktov, ako výsledku rozmanitých ľudskej interakcií.

Vydavateľ: Matica Slovenská, Martin 2013

Žilinský samosprávny kraj zorganizoval 12.6. konferenciu s názvom "Kelti na Slovensku", ku ktorému hneď vydal aj zborník príspevkov. Ten obsahuje 10 príspevkov zameraných na viaceré aspekty laténskeho osídlenia a keltského kultúrneho dedičstva. Prínosné sú príspevky zamerané na keltské vojenstvo, náboženské predstavy, ale tiež stav výskumu doby laténskej na SZ Slovensku, na Orave, alebo v povodí Tople a Ondavy. K problematicke speleoarcheológie sa viaže príspevok o využívaní skalných dutín a jaskýň počas keltského osídlenia Slovenska, V ňom sú zhrnuté vedecké poznatky o dynamických procesoch v sídlených stratégiách púchovskej kultúry aj možné kultovo - spoločenské dôvody, ktoré viedli jej nositeľov k využívaniu týchto netradičných lokalít.

Vydavateľ: Žilinský samosprávny kraj, www.regionzilina.sk 2014

Regionálne monografie, ktoré prezentujú archeologické dedičstvo nepatria ešte stále k príliš častým dielam na našom knižnom trhu. Výnimku tvorí najnovšia publikácia, ktorá je projektom Martina Olšovského z považskobystrického archeologického krúžku Krtkovia a dlhoročného archeológa z Považského múzea v Žiline PhDr. Jozefa Moravčíka. Pomerne útla knižka obsahuje jedinečné svedectvo o pravekom až stredovekom osídlení Považia s unikátnymi mapkami, náčrtmi a obrázkami, z ktorých väčšina nikdy nebola vedecky publikovaná a čerpá z dlhoročnej výskumnej praxe pána Štefana Meliša. Nálezy vyobrazené v katalógovej časti knižky pochádzajú z prospektorskej činnosti členov krúžku a dokumentujú pomerne husté osídlenie tejto nášho územia, charakteristické svojim členitým terénom. Hoci dielo vyšlo v obmedzenom náklade v privátnom vydaní, je dôležitým prameňom pre tých, ktorí sa venujú pravekému a včasnohistorickému bádaniu severného Slovenska.

Vydavateľ: Martin Olšovský, Považská Bystrica 2008 (2014)

Výšinné sídlisko Liskovec-Hrádok vo Zvolenskej kotline patrí k dôležitým náleziskám neskorej fácie badenskej kultúry, ktorú reprezentuje skupiny Ózd-Piliny. Výskum vrcholového plató, chráneného kameno-hlinitým valom poskytlo bohatú kolekciu nálezov, vrátane zvieracej plastiky. Keramika vykazuje niektoré prvky charakteristické pre súvekú jevišovickú aj bošácku kultúru. Autor sa však v publikácii zameral na komplexné zmapovanie lokalít badenskej kultúry na Slovensku, vrátane špecifických geografických a kultúrno-chronologických otázok. Štruktúra osídlenia v mladšom eneolitu na našom území je preskúmaná stále len útržkovite a predmetná publikácia je preto cenným prameňom pre jej výskum.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2013

Veľká Lomnica - Burchbrich je jednou z najvýznamnejších pravekých lokalít Slovenska, ktorej význam však prekračuje jeho hranice. Tvorí ju výrazná ostrohovitá vyvýšenina, na ktorej su dodnes viditeľné mohutné valy. Jej význam poznal už na konci 19. storočia lekár zo Spišskej Belej a polyhistor Dr. Michael Greisiger, ktorý tu prevádzal výskumy aj vďaka tomu, že tu bol založený novoveký cintorín. Lokalita je známa predovšetkým osídlením najmladšieho úseku badenskej kultúry - skupiny Ózd/Piliny a Zeslawice-Pleszów/Kraków-Nowa Huta-Mogila. Z tohto obdobia pochádzajú významné nálezy keramiky, hlinenej zoomorfnej plastiky (cca 70 ks), kamennej industrie a unikátny medený depot, jeden z mála z obdobia badenskej kultúry. Špecifickým nálezom boli tiež početné hlinené napodobeniny sekeromlatov a sekeriek a praslenov, do kultovej sféry zapadajú terakotové napodobeniny koliesok eneolitického voza. Keramické importy (výzdoba odtlačkami šnúry) dokladajú vplyvy z oblasti východnej jamovej kultúry, ale badať tu aj pôsobenie jevišovickej, či bošáckej kultúry, ojedinelé črepy by mohli súvisieť tiež s kontaktmi zo severne sídliacou kultúrou s lievikovitými pohármi. Z mladších období sa tu našli pamiatky otomanskej kultúry, či nálezy z doby rímskej. Publikácia, ktorá ucelene dokumentuje najmä výskum B.Novotného a M.Novotnej z konca 60. rokov 20. storočia je mimoriadne prínosná pre poznanie staršieho praveku horských oblastí Slovenska.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2013

Demänovský jaskynný systém je najdlhším podzemným krasovým systémom na Slovensku. Kolektív autorov si za úlohu zobral vytvoriť prehľadnú publikáciu s využitím najnovších poznatkov z multiodborového výskumu tohto fenoménu svetového významu. Turisticky exponovaná oblasť, ktorá sa nachádza na severom úpätí Nízkych Tatier, priťahovala pozornosť ľudí už v neskorej dobe kamennej, kedy pohorie bolo primárnym zdrojom kvalitnej medenej rudy. Tá sa podľa najnovších poznatkov distribuovala do viacerých regiónov Európy a prispela k rozvoji metalurgie. Stopy osídlenia sú intenzívne najmä od doby bronzovej, kedy v bezprostrednom zázemí Demänovskej doliny vznikli viaceré praveké osady a hradiská. Špecifické sú najmä výšinné opevnené refúgiá, ktoré patria k najvyššie položeným archeologických lokalitám na Slovensku. Viaceré menšie jaskyne poskytli útočisko ľuďom aj v dobe halštatskej a období púchovskej kultúry. Aj napriek tomu, že v Demänovskej doline sa nerealizoval systematický prieskum, nálezy spôn, či keltských mincí indikujú viaceré nové lokality, ktoré umožnia komplexnejší pohľad na problematiku využívania skalných dutín a krasových javov v dávnejšej minulosti.

Vydavateľ: Štátna ochrana prírody SR a Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš 2013.

Na knižnom trhu nie je veľa publikácií, ktoré mapujú najnovšie poznatky o fylogenetickom vývoji človeka. Najnovšia kniha prof. Svobodu predkladá zrozumiteľnou formou komplexný pohľad na našich predkov od ich afrických koreňov až po človeka súčasného typu. Vítaným doplnkom je úvadoná stať o evolúcii ako takej od antropológa M.Macholána, ktorá pomôže pochopiť procesy, ktoré viedli k vzniku ľudského druhu. Vývoj jednotlivých vývojových línií prostredníctvom archeologických kultúr je predstavený pomocou najnovších výsledkov bádania a nálezov z celého sveta, s kvalitnou obrazovou prílohou. Pre archeológa priam nevyhnutá príručka ku štúdiu najstarších ľudských dejín.

Vydavateľ: Academia, Praha 2014

Praveká archeologická zbierka Františka Vildomca patrí k najväčším skvostom materiálneho odkazu našich predkov. Počas svojich vykopávok v prvej tretine 20. storočia získal tento učiteľ z moravského Boskovštejna stovky keramických nádob, plastík a iných artefaktov náležiacich do kultúry s moravskou maľovanou keramikou. Unikátne neolitické "Venuše", ako sa nazývajú ženské sošky tohto obdobia, väčšinou so zdvihnutými rukami v tzv. adoračnom geste patria k najkrajším v rámci európskeho praveku. Rovnako však pôsobivé polychrómne maľované keramické súpravy s geometrickými vzormi upútajú svojou výnimočnou estetickou úrovňou. Vildomec vybuddoval dve zbierky, z ktorých prvú predal do MZM v Brne a druhá je dnes inštalovaná na zámku v Jevišoviciach. Práca od popredných moravských bádateľov je tak nielen akýmsi katalógom k vystaveným exponátom, ale tiež prehľadom najbohatšieho obdobia moravského praveku a úvodom do mladšej doby kamennej vôbec.

Vydavateľ: Moravské zemské múzeum, Brno 2013

Zvolenská kotlina patrí k jedným z archeologicky najbohatších regiónov a zároveň k tým, ktoré sú systematicky skúmané. Týka sa to nielen najstaršieho pravekého osídlenia, ale tiež včasnostredovekého obdobia. Aj keď región nepatrí k poľnohospodársky bonitným územiam, nerastné bohatstvo v blízkych pohoriach ho robí pre osídlenie atraktívnym. Zrejme aj preto tu nachádzame najstaršie slovanské osídlenie už z I. fázy jej trvania, z prelomu 6.-7. storočia. V ruke modelovaná keramika zdobená vlnovkou je charakteristická pre jej najstarší horizont. Archeologička a pedagóg UMB v Banskej Bystrici Marta Mácelová má s výskumom slovanského obdobia dlhoročné skúsenosti, ktoré pretavila do prehľadnej publikácie mapujúcej systematicky nielen otvorené sídliská a hradiská, ale tiež materiálnu kultúru najstarších Slovanov v Zvolenskej kotline.

Vydavatateľ: Wydawnictvo Towarzystwa Slowaków v Polsce, Kraków 2013

Nižná Myšľa patrí medzi najvýznamnejšie európske náleziská z doby bronzovej. Výskum, ktorý tu pod vedením AÚ SAV a Východoslovenského múzea v Košiciach prebieha nepretržite od roku 1977 odkryl rozsiahlu opevnenú osadu a pohrebiská, ktoré prináležia k otomansko-fuzesabonskému kultúrnemu komplexu z prelomu staršej s strednej doby bronzovej. Katalóg spracúva prvých 310 hrobov odkrytých v rokoch 1977-1985, prevažne z predklasického obdobia spomínaného kultúrneho komplexu. Všetky hroby boli kostrové, mŕtvi boli pochovaní v radoch vedľa seba, v skrčenej polohe - muži na pravom, ženy na ľavom boku. Výbava hrobov je veľmi variabilná, obsahovala keramiku, bronzové predmety, zbrane, šperky aj zlaté záušnice a špirály. Dokladom ďiaľkových kontaktov sú stredomorské mušle a jantár. Unikátnym nálezom je hlinený model vozíka z detského hrobu, ktorý mohol byť detskou hračkou, alebo rituálnym predmetom. Publikácia je prvou z predpokladaných štyroch častí, ktoré budú kompletne obsahovať výsledky viac ako tridsaťročného výskumu tejto jedinečnej lokality.

Vydavateľ: Archeologický ústav SAV v Nitre, 2013

Štvorica liptovských autorov prináša v publikácii úplne nový pohľad na problematiku stredovekej nástennej maľby významných sakrálnych pamiatok Liptova. Nástenná maľba mala v ikonografii stredovekého výtvarného umenia nezastupiteľné postavenie a odrážala vnímanie a pohľad stredovekého človeka nielen na duchovný svet. Práve "sacrum" týchto pôsobivých pamätníkov predchádzajúcich storočí autori vnímajú cez ezoterickú prizmu pomocou astronomických javov, slnečných lúčov a zhmotnenia "genius loci" sakrálnych stavieb nachádzajúcich sa v Ludrovej, Martinčeku, Liptovských Sliačoch, Liptovskom Ondreji, Liptovskej Mare, Smrečanoch, Kvačanoch, Liptovskej Teplej a Hrboltovej. Detailný rozbor jednotlivých maľieb obsahuje výklad jednotlivých motívov obohatený o množstvo farebných fotografií a faktografických údajov. Publikácia je výnimočným počinom a siahnú po nej široké skupiny čitateľov, ako aj odborníkov na stredoveké dejiny.

Vydavateľ: Inertial Technologies, 2013

Nová publikácia v rámci edície Dissertationes Archaeologicae Brunenses/ Pragensesque je zhrnutím dlhoročných výsledkov výskumu Miroslava Dobeša, popredného odborníka na pravekú metalurgiu medi v Čechách a v Európe. Súborné dielo mapuje vývoj najstarších typov medenej industrie v období neskorej doby kamennej na územi Čiech, ktoré reprezentujú predovšetkým sekeromlaty a sekery s krížovým ostrím, ploché sekerky, dýky ako aj rôzne druhy medených ozdôb. Každá podkapitola obsahuje okrem definovania jednotlivých typov tiež súpis lokalít a všeobecné kultúrno-chronologické otázky. Na záver je napokon v publikácii zaradený aj dôležitý prehľad materiálových skupín s načrtnutými otázkami ich proveniencie. Publikácia je určená nielen odbornej verejnosti, ale tiež záujemcom o spoznávanie počiatkov spracovania farebných kovov ako na území Čiech, taktiež v širších európskych súvislostiach.

Vydavateľ: FF UK v Prahe, 2013

Pražské nakladateľstvo TRITON vydalo najnovšiu knihu profesora klasickej archeológie Jana Bouzka nazvanú „Vznik Evropy". Publikácia nadväzuje na jeho predchádzajúce práce venované obdobiu praveku (Pravěk českých zemí v evropském kontextu, 2. rozšířené vydání, 2005) a Keltom na území Českej republiky (Keltové českých zemí v evropském kontextu, 2. rozšířené vydání, 2009). Úlohou tejto knižky je pokúsiť sa zodpovedať, ako vznikala Európa v dejinnom procese, ako sa rozvíjalo povedomie o nej a ako sa vytvárala jej kultúrno-politická entita od praveku do počiatkov stredoveku. Mnohí zasadzujú jej dejiny až do počiatku stredoveku, iní do starovekého Grécka, kde už bola Európa chápaná ako svetadiel, ktorý sa svojimi špecifickými rysy líšil od Ázie i Afriky. Autor podáva prehľad pravekých a starovekých dejín Európy z celoeurópskeho pohľadu. Všíma si okrem Grékov a Rimanov taktiež ostatné staroveké národy, ktoré sú väčšinou prehliadané, alebo ich vie laická verejnosť identifikovať sotva podľa názvu, ako napr. Feničania, Tráci, Ilýri, Skýti a niektoré menšie skupiny. Veľkú pozornosť venuje formovaniu rane stredovekej Európy v období sťahovania národov a nástupu Slovanov. V závere sa esejisticky pokúša o analýzu otázky európskej identity od stredoveku po súčasnosť a všíma si odlišnosti Európy od iných kontinentov.

Vydavateľ: Triton, 2013

Šiesty zväzok nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva o časoch po vymretí arpádovskej dynastie a nástupe „cudzích kráľov“, príslušníkov anjouovského rodu a Žigmunda Luxemburského. Nie je to epizóda, vládli v Uhorsku takmer poldruha storočia. Pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie: ťažba rúd, zlata, striebra, no najmä medi ho vysunula do popredia európskych dejín, drahé a farebné kovy vyťažené na Slovensku vošli do hospodárstva takých krajín ako Taliansko. Je to veľmi málo známe obdobie, najnovšie objavy prekvapujú aj historikov.

Vydavateľ:  Rak, 2013

V rámci druhého vydania tejto vynikajúcej encyklopédie vychádza tentoraz ako elektronická kniha dielo popredných slavistov zhrňujúce tajomný svet slovanských bohov a mýtov. História našich predkov je veľmi bohatá po stránke mytológie a spoznať ju pomáhajú najmä archeologické a písomné pramene. Čitateľ sa zoznámi zo základným panteónom slovanských bohov a démonov, ktorých tradícia v ľudovom folklóre pretrváva až do dnešných čias.

Vydavateľ: Libri, 2013

V rade archeologických populárno-vedeckých prác, ktoré v posledných rokov vychádzajú u našich susedov je ďalšia hodnotná publikácia, tentoraz o pravekých a včasnostredovekých pokladoch. Úvodné kapitoly patria všeobecným témam, ako je ukladanie depotov a hromadné nálezy mincí, zbraní či luxusných tovarov. Autori však neobchádzajú ani problematiku detektorov a ich právnu rovinu. Veľmi cenná je záverečná stať o terminológii a typológii spracovaných nálezov. Fenomén vytvárania "hromadných pokladov" je vďačnou témou populárnej archeológie a dedičstvom národa, ktoré je potrebné uchovať.

Vydavateľ:  Libri, 2013.

V edícii Kultúrne krásy Slovenska vychádza tentokrát kolektívne dielo o veľkomoravských hradiskách. Poprední archeológovia v knižke ponúkli aktuálny prehľad o najvýznamnejších včasnostredovekých hradiskách, ako je Bratislava, Devín, Ducové, Detva, Pobedim, Prašník a iné. Významom medzi nimi dominuje rozsiahly areál mohutného opevneného areálu nad Bojnou, kde sa našli okrem iného aj unikátne pozlátené plakety s dokladmi latinského písma. Publikácia je vybavená kvalitnými farebnými fotografiami ako aj zoznamom základnej literatúry. Vzhľadom na úplný nedostatok publikácíí tohto charakteru na trhu je možné iba uvítať vznik tohto diela.

Vydavateľ: DAJAMA, 2012

V reedicíi vychádza pútavá publikácia z pera dvoch znalcov problematiky archeológie, speleológie a petrografie. Jaskyňa, ktorá sa nachádza v strednej časti Moravského krasu sa stala slávnou vďaka objavu J.Wankela, ktorý tu v roku 1872 objavil unikátne kultové a pohrebné miesto zo staršej doby železnej. Nález desiatok ľudských kostier, častí zvierat, bronzových a železných predmetov, súčastí vozov a bezpočet ozdôb bol interperetovaný ako sakrálny okrsok elity ľudu horákovskej kultúry. Mystiku jaskyne dopĺňa aj nález železnej sošky býka, ale tiež tajomstvá podzemnej továrne, v ktorej nacisti počas vojny zriadili tajnú zbrojovku.

Vydavateľ: Akcent, 2013.

Archeologický výskum, ktorý sa v súvislosti s dlhodobou rekonštrukciou hradu uskutočnil od roku 2008 na nádvoriach a v záhrade Bratislavského hradu priniesol závažné poznatky k pravekému aj protohistorickému osídleniu tejto významnej lokality na trase antickej jantárovej cesty. Najväčším prínosom bolo odkrytie komplexu rímskych murovaných kamenných architektúr so zachovanými omietkami z obdobia prvého storočia p.n.l. Keltské osídlenie tu okrem toho dokladá aj nález pokladu 15 zlatých a 7 strieborných keltských mincí. Spolu s ďalšími významnými pamiatkami sú tieto nálezy aktuálne vystavené v priestore hradnej klenotnice. Katalóg vydaný pri príležitosti tejto výstavy je doplnený kvalitnými farebnými fotografiami a komentárom autorov výskumu.

Vydavateľ: SNM-Historické múzeum Bratislava, 2012.

Pri príležitosti osláv 1150 výročia príchodu solúnskych bratov Konštantína-Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy sa uskutočnila 21.februára 2013 vedecká konferencia, z ktorej vyšiel tento zborník. Štrnásť popredných bádateľov na problematiku christianizácie a včasného stredoveku v svojich štúdiách predkladá najnovšie výsledky archeologických, jazykovedných a historických výskumov týkajúcich sa tohto dôležitého obdobia našich národných dejín. Významné poznatky, ktoré sa podarilo zhromaždiť za posledné desaťročia poukazujú na to, že Slovania boli civilizovaný národ s vlastným duchovným habitom. Aktuálne výsledky výskumu na hradisku v Bojnej, predovšetkým nález zlatých plakiet zrejme z prenosného oltára dokladajú, že už pred príchodom byzantskej misie poznali stredodunajskí Slovania písmo. Zborník je zároveň sprievodným materiálom k výstave, ktorá je aktuálne inštalovaná na Bratislavskom hrade.

Vydavateľ: SNM Bratislava a AÚSAV Nitra, 2012.

Z pera popredného odborníka na archeológiu Veľkej Moravy vychádza v edícii Supplementum Zborníka SNM-Archeológia súhrnné dielo o depotoch železných predmetov, ktoré sa za posledné obdobie dostali do múzea. Spracované sú tu depoty z lokalít Bíňa, Bojná, Divinka, Horné Plachtince, Veľký Klíž, Vrbové a Zemianske Podhradie. Hromadné nálezy obsahujú predovšetkým železné sekerovité hrivny, ktoré sa považujú za slovanské predmincovné platidlo, ale tiež rôzde druhy náradia a militárií. Súčasťou práce je analýza predmetov, ale tiež riešenie otázok ich tezaurácie. Odporúčame všetkým, ktorí sa zaujímajú o archeológiu včasného stredoveku.

Vydavateľ: SNM-Archeologické múzeum Bratislava, 2012

Autorka, pôsobiaca na katedre histórie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, predkladá v tejto populárnovedeckej knižke vlastne prvý pôvodný pokus českej historiografie o výklad onoho dramatického obdobia európskych dejín na rozhraní staroveku a novoveku. Autorka vychádza nielen z odbornej literatúry, ale predovšetkým z vlastných výskumov, takže v mnohom prináša aj nové skutočnosti a osobité pohľady na toto obdobie, kedy medzi iným prišli do českej kotliny aj naši slovanskí predkovia.

Vydavateľ: Vyšehrad, 2013

"Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme? Návrat k prvopočiatkom znamená vedome predvídať budúcnosť. To čo nás čaká v budúcnosti, je to, čo sme nestihli rozlúštiť v minulosti," píše D. Ž. Bor vo svojej poslednej knihe, na ktorej pracoval od roku 2003 až do svojej smrti v roku 2010. Geológ, publicista a esejista Václav Cílek o knihe napísal: "V kontexte Borovho diela sa jedná o Opus Magnum, o záverečné svedectvo. Je to typ knihy, ktorý môžeme nazvať "zapalovač ohňov". Verím, že intenzívne zasiahne určitý okruh ľudí a túto sílu zásahu si udrží ešte po desaťročiach"

Vydavateľ: Trigon, 2013

Dielo svetoznámeho českého vedca a popredného odborníka v oblasti orientálnych vied, rozluštitele chetitského písma a zakladateľa odboru chetitologie na Univerzite Karlovej je mimoriadne a pozoruhodné svojou vnútornou kvalitou. Zaslúži si rozhodne viac pozornosti nielen odbornej verejnosti. Preto sa René Kopecký rozhodol vo svojej knihe pripomenúť jeho vedecké úspechy, ale aj príklad skromného húževnatého vedca veľkého formátu.

Vydavateľ: Dar Ibn Rushd, 2012

Brezalauspurc - na križovatke kultúr je prvá z piatich častí rozsiahlej monografie o dejinách Bratislavy a jej regiónu od prvých stôp osídlenia do konca 20. storočia. V obsiahlom prvom zväzku podáva tím renomovaných vedeckých pracovníkov komplexné dejiny mesta od praveku do raného stredoveku. Históriu mesta a jeho obyvateľov zaraďujú autori do širšieho kontextu a poukazujú na úzku zviazanosť s okolitými regiónmi nielen na Slovensku, ale aj s dejinami susediacich regiónov Rakúska, Maďarska a Česka. Venujú sa dejinám osídlenia mesta, sociálnej aj politickej situácii daného obdobia, vojnovým udalostiam i bežnému životu v širšom okolí dnešnej Bratislavy. Bohatý ilustračný materiál spolu s erudovaným textom predstavuje zaujímavý dobový obraz mesta od nálezov stôp prvých osád až po Prešporok a Prešporákov v 12. storočí. Publikácia bude mať prílohu DVD s mapami, doplnkovým obrazovým materiálom, s plánmi vybraných lokalít a s resumé v nemeckom jazyku.

Vydavateľ: Slovart 2012