Neandertálci - naši blízki bratranci?
Na najnižšom stupni vývoja ľudskej spoločnosti bol vzťah človeka k prírodnému prostrediu veľmi úzky. K hlavným zdrojom obživy neandertálcov patril lov, ktorý v moustérienskej kultúre už predstavuje organizovanú záležitosť. Súviselo to so zdokonalením kamenných nástrojov a zbraní, s využívaním ohňa a s celkovým rozumovým vývojom človeka. Táboriská neboli vyberané náhodne, ale s istým zámerom, vychádzajúcim zo znalosti terénu a priestoru, v ktorom sa skupiny lovcov a zberačov pohybovali. Nešlo o veľký počet etnických spoločenských formácií, keďže to bola prvotná rodová spoločnosť s kočujúcimi rodmi a rodinami, ktoré vzhľadom na vtedajšie formy zabezpečovania si potravy pomerne často menili lovecké revíry, a tým aj svoje sídliská. Najčastejšie boli vyhľadávané miesta pri prameňoch vody, čo odráža istú stratégiu lovu, alebo, keď vzrástla početnosť a mobilita tlupy, spravidla vyhľadávali dôležité strategické polohy, odkiaľ mohli sledovať pohyb stádovitej zveri.