Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Reportáže-Zahraničie
Od: V.Struhár

Karpatská Trója, alebo ako sa prezentujú archeologické náleziská

Názov slávnej archeologickej lokality Trója, ktorú v 19. storočí objavil dobrodruh Henrich Schliemann, je určite veľmi dobre známa každému záujemcovi o dejiny našej civilizácie. Jej mohutné hradby chránili počas viacerých prehistorických období zrejme kráľovské mesto a jeho pozostatky sú dobre viditeľné v teréne ešte aj v súčasnosti. Podobné opevnené "mestá" v podobe pravekých a včasnostredovekých hradísk sa však budovali aj v severnej časti Karpatskej Kotliny - na území Maďarska, Slovenska, Poľska a Zakarpatskej Ukrajiny. A práve jedno z takýchto mohutných opevnení bolo skúmané aj blízko poľskej dediny Trzcinica, na mieste ktorého je dnes vybudované archeologické múzeum v prírode. Vďaka unikátnosti polohy, monumentálnosti jej valov a bohatstvu nálezov, v ktorých je možné badať vplyvy z oblasti Egeidy, bolo toto miesto poeticky nazvané Karpatská Trója.

História výskumov

Plán lokality a výskumov (podľa J.Gancarskeho)

Archeologická lokalita, patriaca administratívne do okresu Jaslo (juhovýchodné Poľsko) je známa oddávna pod menom "Kráľovské valy" a už v 19. storočí tu prebehli prvé archeologické výskumy. Počas viacerých expedícií v 20. storočí tu bolo odborne preskúmané slovanské a stredoveké hradisko, ale predovšetkým opevnená osada zo staršej a strednej doby bronzovej. Komplex prehistorických a stredovekých osád sa rozprestiera na ploche 3,5 ha, a situovaný je na dobre chránenej ostrohovitej vyvýšenine, chránenej z troch strán prirodzenými zrázmi s prevýšením 30 metrov nad dolinou riečky Ropa. Ideálna dispozícia lokality, prilákala sem už na prelome 3. a 2. tisícročia p.n.l. tvorcov mierzanowickej kultúry, ktorí tu vybudovali prvú osadu chránenú zemným násypom a jednoduchou drevenou palisádou. Následne v rokoch 1650-1350 p.n.l. sa na tomto mieste usadili nositelia kultúry Otomani-Füzesabony, jednej z najvýznamnejších karpatských kultúr doby bronzovej. Vtedy bola vybudovaná nová cesta a brána do hradiska, ktoré v čase najväčšieho rozkvetu dosiahlo rozlohu cez 2 ha. Maximálnu rozlohu vyše 3 ha zaberalo však včasnostredoveké hradisko v rokoch 780 -  1031, kedy tu vzniklo centrum lokálnej vlády, ktoré bolo chránené monumentálnymi valmi dosahujúcimi výšku až 10 metrov.

Keramika otomanskej kultúry z hradiska

Najvýznamnejšie objavy v Trzcinici sú späté s bádaním dr. Jana Gancarského z Podkarpackého múzea v Krosne, ktorý tu viedol výskumy v rokoch 1991-1998 a 2005-2009. Viac ako 160 tisíc artefaktov, ako hlinené nádoby, kostené a kamenné predmety, šperky, ale tiež bronzové a železné predmety sú dokladmi vysokej úrovne dobových remesiel, ale tiež stopami po umeleckej a kultovej aktivite. Výnimočné sú dôkazy o čulých obchodných a kultúrnych kontaktoch obyvateľstva Karpát v dobe bronzovej s vyspelými civilizáciami východného Stredomoria, najmä však s mykénskou kultúrou. Medzi stredovekými predmetmi dominuje poklad strieborných mincí, šperkov, kusového striebra a okutia pošvy meča. Stredoveké hradisko je jedno z najstarších a najlepšie zachovaných opevnených sídel v Poľsku.

Archeologický park v prírode

Početné nálezy, ktoré sa tu získali, jedinečnosť a mohutnosť opevnení, ale tiež výnimočné postavenie tejto výšinnej lokality v dobe bronzovej a v stredoveku priniesli otázku možnej konzervácie a prezentácie náleziska formou archeologického parku v prírode. Myšlienka na jeho vznik sa objavila už v roku 1998 a na jej realizácii sa podieľali viaceré odborné aj verejné inštitúcie a lokálne orgány samosprávy. Po niekoľkoročnom náročnom administratívnom konaní, vrátane výkupu 24 pozemkov sa podarilo zámer zrealizovať aj vďaka prostriedkom z fondov Európskej únie. Súčasťou areálu, ktorý sa rozprestiera na ploche 8 ha sú okrem rekonštrukcií samotných archeologických objektov in situ tiež budovy muzeálnej expozície, laboratóriá, umelé jazierko, plochy na parkovanie a repliky prehistorických stavieb na úpätí hradiska. Tie dokumentujú bývanie v osade z doby bronzovej pozostávajúce zo 6 drevených domov a dediny z doby slovanskej s piatimi zrubmi a jednou polozemľankou. Vedľa skanzenu je tiež k dispozícii voľná plocha, kde sa pravidelne konajú tematické festivaly.      

Budova muzeálnej expozície "Karpatskej Tróje"

Profesionálne pripravená je aj inštalácia interiérovej časti múzea, v ktorej je možné vidieť okrem vykopaných artefaktov tiež ideálne rekonštrukcie figurín a modelov stavieb od doby bronzovej až po stredovek, vrátane detailne spracovaných dobových odevov, či dopravných prostriedkov. Verné kópie šperkov, zbraní a náradia na realisticky vyzerajúcich figurínach umožňujú návštevníkom predstaviť si rôzne stránky života dávnych kultúr, ako je získavanie potravy, bronzová metalurgia, tkáčstvo, produkcia keramiky, či priebeh pohrebných obradov. Všetky prezentácie spĺňajú najvyššie kritéria vedeckej fundovanosti, sú však nesmierne príťažlivé pre bežných návštevníkov aj odbornú verejnosť. Plasticky a realisticky dokumentovaný život dávnych spoločností je tým najefektívnejším prostriedkom popularizácie archeológie a histórie, ktorý umožňuje interaktívne sa oboznámiť s rôznymi reáliami a technológiami dávno zaniknutých kultúr.   

Model včasnostredovekého hradiska v interiéri expozície
Rekonštrukcia pohrebných obradov v expozícii

Projekt sa začal realizovať v roku 2007 a oficiálne bol archeopark otvorený v júli roku 2011. Celkový rozpočet predstavoval sumu 1.747.086 EUR a prostriedky boli z veľkej časti poskytnuté z Nórskeho finančného mechanizmu. Využitím ďalších prostriedkov Cezhraničnej  spolupráce, v rámci ktorej sa vybudoval na Slovensku archeoskanzen v Hanušovciach nad Topľou, bola na najvyššom mieste hradiska postavená v roku 2013 vyhliadková veža s výškou 33 metrov, ktorá poskytuje panoramatický pohľad na areál skanzenu ako aj okolitý terén. Táto nová turistická atrakcia ešte viac zvyšuje záujem domácich aj zahraničných návštevníkov "Karpatskej Tróje", čo potvrdzuje aj objem návštevníkov pohybujúci sa v desiatkach tisícoch turistov ročne.

Literatúra

Gancarski,J.: Trzcinica jako przyklad wykorzystania dziedictwa archeologicznego do celów turisticznych. In: Skanseny archeologiczne i archeologia eksperymentalna. Krosno 2012, 157-184.

Copyright © ArcheologiaSK 2024 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3