Pyxida z Čiernych Kľačian - dedičstvo antiky a misia solúnskych bratov
Pri objave torza unikátnej antickej pyxidy zo slonoviny v Čiernych Kľačanoch neďaleko Zlatých Moraviec v roku 1974 ešte nikto netušil, že bádanie archeológov pri hodnotení tohto jedinečného nálezu dospeje k hypotéze, že ide pravdepodobne o jeden z darov, ktoré priniesla misia solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Od počiatku ale bolo jasné, že pyxida predstavuje archeologický nález mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty v rámci celého stredodunajského priestoru. Zo zlomkov, ktoré náhodne objavili žiaci miestnej školy vo výkope pre vodovodné potrubie (údajne neďaleko rozrušeného kostrového hrobu z neskoroveľkomoravského alebo poveľkomoravského obdobia) sa podarilo zrekonštruovať celý plášť valcovitej schránky reliéfne zdobenej roľníckym a pastierskym výjavom. Z pôvodného vrchnáka a zámky pyxidy sa žiaľ nezachovali žiadne zvyšky.
Slonovina nad zlato
Ikonografia pyxidy a jej interpretácia
Na jej sviatok zvaný parilia, slávený každoročne 21. apríla, podľa povesti Romulus založil Rím. Zobrazené scény sa neuveriteľne dopĺňajú a zapadajú do seba. Oba hlavné výjavy na pyxide, vypovedajúce o tej istej udalosti, majstrovsky spojené do pútavého reliéfu, svedčia o vysokých kompozičných kvalitách jeho tvorcu. Rezbár dokázal na malej ploche zachytiť legendárne počiatky Ríma. Aj z tohto dôvodu predstavuje pyxida z Čiernych Kľačian, napriek neúplnosti zachovaného reliéfu, medzi všetkými doteraz známymi pyxidami dielo výnimočného významu. Ešte jeden aspekt povyšuje pyxidu z Čiernych Kľačian na výnimočný archeologický nález z nášho územia. Je to vôbec najstarší predmet zo Slovenska, na ktorom nachádzame v rýdzej podobe stvárnenú ľudskú prácu, dve základné živiteľské zamestnania ľudstva, pastierstvo a roľníctvo. Vo výtvarnom umení antiky mali motívy fyzickej práce iba málo miesta. V centre záujmu výtvarných umelcov boli predovšetkým nadľudské výkony výnimočných ľudí, krása ženského i mužského tela. Oslava práce výtvarnou formou sa v antike objavuje iba zriedkavo, naša pyxida patrí k vzácnym výnimkám.
Problém doby zhotovenia pyxidy
Kedy sa pyxida dostala na Slovensko?
„Vtedy cisár Michal hovoril k Filozofovi, Konštantinovi: Či počuješ, Filozof, túto reč? Okrem teba to iný nemôže vykonať. Tu, hľa, máš dary mnohé, pojmi brata svojho, opáta Metoda, a choď. Lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky rozprávajú“ (Život Metoda, V.). K najprekvapujúcejšiemu a z hľadiska našich národných dejín najvýznamnejšiemu výsledku viedlo hľadanie odpovede na otázku, kedy sa pyxida, ak predstavovala tak výnimočný predmet, mohla dostať na územie dnešného Slovenska, do širšej oblasti Nitry. Podľa nálezového kontextu nemohlo to byť ani koncom doby rímskej, ani v dobe sťahovania národov, či v dobe avarských výbojov, ale až v období Veľkej Moravy. Rozrušené slovanské hroby v Čiernych Kľačanoch, v okolí ktorých sa pyxida našla, sú z najmladšieho veľkomoravského obdobia alebo z 10. storočia. Liturgické predmety, teda aj pyxida použiteľná ako schránka na kadidlo, eucharistiu alebo relikviár na ostatky svätých, mohla obzvlášť dobre plniť funkciu jedného z diplomatických darov, ktorými byzantský cisár Michal III. vybavil misiu solúnskych bratov pri ich odchode na Veľkú Moravu. Neboli na nej síce zobrazené nijaké konkrétne biblické príbehy a mystériá, ale aj jednoduchému človeku dobre zrozumiteľné a veľmi blízke poľnohospodárske a pastierske výjavy. Vďaka námetom prihovárajúcim sa najširším vrstvám sa táto slonovinová schránka, hoci pôvodne slúžila profánnym účelom, ľahko mohla zameniť za významný liturgický predmet. Jednotlivé výjavy reliéfu pyxidy, prípadne i celkom sa dali využiť aj pri výklade príbehov z Biblie. Bolo ich možné použiť napr. pri vysvetľovaní Pentateuchu, napr. starozákonného príbehu o vyhnaní Adama a Evy z raja a o ich údele začať pracovať (Genezis 3, 23), mohlo sa pri nich rozprávať o Ábelovi, ktorý bol pastierom a o Kainovi, ktorý sa stal roľníkom (Genezis 4, 2) a podobne.
Namiesto záveru
Moju interpretáciu agrárneho a pastorálneho programu výzdoby pyxidy z Čiernych Kľačian spochybnil vo viacerých príspevkoch archeológ a umenovedec Martin Vančo. Pôvodne jednoznačne profánny dekor pyxidy interpretoval ako biblický – starozákonný (Genezis 27, 1-26) príbeh o podvode Rebeky pri požehnaní Jakuba Izákom (posledne M Vančo: Od doby kamennej po Veľkú Moravu. Dejiny umenia Slovenska. Perfekt. Bratislava 2011, s. 90-93). Nepochopiteľne si nevšimol skutočnosť, že na reliéfe pyxidy mladý pastier (podľa Vanča biblický Jakub, podľa mňa Romulus) má ruky a krk obnažené a iba na hrudi má odev zo zvieracej kože. Vančo teda nerešpektoval Bibliu, ktorá doslovne uvádza, že Rebeka, aby zmiatla slepého Izáka „kožkami kozliat obložila Jakubovi ruky a holý krk“(Genezis 27, 1-2). Tak sa stalo, že Izák požehnal nie prvorodeného a zarasteného Ezaua, ale mladšieho Jakuba: „Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú Ezauove. I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté, ako ruky Ezauove. I žehnal ho“ (Genezis 27, 23-24). Vančova interpretácia je zjavne v rozpore s Bibliou, preto ju nemožno akceptovať. Neobstoja ani argumenty pre datovanie do prvej polovice 6. storočia a určenie pôvodu v egyptskokoptskej dielni. Autor ale súhlasí, že pyxida sa nachádzala pravdepodobne v poklade byzantského cisára a na Slovensko bola dovezená do Veľkomoravskej ríše prostredníctvom cyrilometodskej misie. Dokonca predpokladá, že slúžila ako schránka na relikvie sv. Klimenta. Nestotožňujem sa s názorom českej historičky staroveku a umenovedkyne Marie Pardyovej, že dekor pyxidy neprekračuje rámec púhej výtvarnej oslavy práce roľníka a pastiera, prípadne že predstavuje alegóriu posmrtného života a pokoja v súvise s kultom egyptskej bohyne Isis. Nie je náhodné, že pri tvorbe súsošia svätých Konštantína a Metoda pod Nitrianskym hradom sa mojou hypotézou o pôvode a funkcii pyxidy z Čiernych Kľačian inšpirovala akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Vložila ju do rúk sv. Metoda ako polyfunkčný liturgický predmet. Za atribút sv. Konštantína-Cyrila zvolila liturgickú knihu zdobenú korpusom Ukrižovaného. Napriek počiatočným polemikám a protestom, že umelkyňa nestvárnila súsošie s tradičným dvojramenným krížom sa jej dielo stalo jedným zo známych symbolov Nitry.
Doslov
Veľký ruský vedec P. L. Kapica, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1978, raz konštatoval, že k najpozoruhodnejším objavom dochádza na pomedzí viacerých vedných disciplín. Prekročenie hranice rôznych vedných odborov a archeológie, numizmatiky, dejín umenia a literatúry umožnilo prekonať bariéru tradičného prístupu k archeologickému nálezu. Interdisciplinárny prístup dovolil pyxidu vyňať z anonymnej masy svedkov dávnej minulosti a povýšiť na konkrétneho priameho účastníka najstarších dejín nášho národa. V archeológii ani najpravdepodobnejšie a mnohostranne zdôvodnené hypotézy nemožno s absolútnou istotou dodatočne overiť. Ani táto okolnosť neumenšuje pyxide z Čiernych Kľačian jej jedinečnosť, európsky význam a výnimočnú umelecko-historickú hodnotu. Archeológ po celý život hľadá, trpezlivo kope, triedi a študuje rôzne nálezy, najmä celé tony keramických úlomkov, stopuje vzájomné súvislosti, zvažuje možnosti najpravdepodobnejšej interpretácie a dúfa, že raz urobí svoj „veľký objav“. Nie vždy sa jeho nádeje naplnia, ba neraz zažije, že takýto nález objavia náhodne iní, neodborníci, ktorí majú o archeológii iba hmlistú predstavu. Ale často sa prihodí, že pravú hodnotu nálezu rozpozná archeológ dodatočne, oveľa neskôr po objavení, nie v teréne, ale v tichu svojej pracovne po dlhom a úpornom štúdiu, v dobrovoľnom zajatí kníh. Vtedy – povedané zweigovsky – nastáva „hviezdna hodina“ jeho dlhoročnej práce a života. Toto je príbeh o neskoroantickej pyxide z Čiernych Kľačian, jedinečnom archeologickom náleze, ktorý v duchu dosiahnutej interpretácie sa priamo dotýka svetových dejín, od legiend o založení Ríma, cez vznik a históriu Nového Ríma – Konštantínopolu až po príchod byzantskej misie, po slávu a pád Veľkej Moravy.
Tlačená verzia článku bola pôvodne publikovaná v:
Kolník,T.: Misia solúnskych bratov a pyxida z Čiernych Kľačian. Literárny týždenník 26, č. 9-10, 2013, s. 14-15.
Literatúra
Kolník,T. Veliačik,L.: Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačan. (Ikonografia, datovanie a vzťahy k Veľkej Morave). Slovenská archeológia 31-1, 1983, 17-70.
Vančo,M.: Ivory Pyxis from Čierne Kľačany and the Problem of its Provenance. In: Gálik,M. - Štefanovičová,T.: Trade, Journeys, inter- and intracultural Communication in East and West (up to 1250). Papers Presented at the International Workshop (Humboldt-Kolleg) Dolná Krupá, Slovak Republic, June 2-6, 2004. Institute of Oriental Studies, Slovak Academy of Sciences, Lufema, Bratislava 2006, 78.