Prvý neolitický rondel už majú aj v susednom Poľsku
Jedným z charakteristických prejavov religiozity v stredoeurópskom mladom neolite je budovanie impozantných kruhovitých objektov, pre ktoré sa v odbornej literatúre ujal názov rondely. Spravidla sa takto nazývajú kruhovité zemné stavby so štyrmi (výnimočne s iným počtom) vchodmi, chránené masívnym valovým násypom, jednou, alebo niekoľkými priekopami a palisádami, či drevenými plotmi. Najstaršie rondely sa objavujú už v prvej polovici piateho tisícročia p.n.l. v lengyelskom kultúrnom komplexe a v rôznych modifikáciách ich nachádzame prakticky počas celého praveku.
Vôbec prvý neolitický rondel bol odkrytý v 20.rokoch dvadsiateho storočia v Bavorsku, jeho objav však zostal vedecky „zabudnutý“. Nová etapa bádania započala až v 70. rokoch dvadsiateho storočia, kedy sa na Morave odkryla rondelová architektúra na lokalite Tešetice-Kyjovice (okr.Znojmo). Krátko nato boli objavené rondely aj na Slovensku, v Maďarsku, Dolnom Rakúsku, v Čechách, v Bavorsku a v strednom Nemecku. Dlhšie sa predpokladalo, že tieto monumenty sú geograficky ohraničené širším pásmom stredoeurópskeho priestoru. Rozmach aeroarcheológie a družicového snímkovania s využitím najmodernejších metód však priniesol prekvapivé poznatky o tom, že tento typ neolitickej architektúry nebude doménou len strednej Európy. Rozruch vo vedeckom svete spôsobil objav kruhových areálov na severnom Kaukaze, ktoré by mohli byť staré rovnako ako neolitické stavby, indície poukazujú však aj na ich výskyt v Bulharsku. Prvý skutočný neolitický rondel analogický s objektmi známymi z Podunajska a stredného Nemecka bol teraz objavený v susednom Poľsku a samozrejme vyvolal patričný vedecký rozruch. Na nález sa prišlo v roku 2010, keď dr. Furmanek z Vroclavskej univerzity na jednej z leteckých fotiek z okolia Pietrovic Wielkich (pri sliezskej obci Racibórz) natrafil na základe tzv. porastových príznakov na kruhový objekt pripomínajúci neolitické opevnené areály. Predtým však tento zanietený archeológ hľadal tento typ objektov niekoľko rokov, pričom uskutočnil množstvo letov, prezrel tisícky fotografií. Jeho úsilie sa nakoniec vyplatilo. Následne sa tu uskutočnil magnetometrický výskum, ktorý potvrdil, že pod zemou sa nachádza priekopovitý areál s priemerom 160 m. Tým sa poľský rondel zaradil medzi najväčšie takéto stavby v Európe. Bol obohnaný dvojitým príkopom, pričom vnútorný mal priemer 120 m, šírka hrotitých priekop dosahovala 6-8 metrov. Len pre zaujímavosť, doteraz najväčšie známe rondely dosahovali úctyhodný priemer až nad 300 m a celkovú plochu 70.000-90.000 m2. Okrem tohto náleziska už v Poľsku evidujú ďalšie dve potencionálne lokality. Ich datovanie však musí overiť archeologický výskum. Ten zatiaľ spoľahlivo potvrdil neolitický vek len u lokality v Pietroviciach Wielkich, ako bolo prezentované v decembrovom vydaní renomovaného časopisu Antiquity.
- Neolitický rondel v Pietroviciach Wielkich
V súčasnosti vďaka intenzívnemu využívaniu rôznych geograficko-informačných systémov a podrobnému mapovaniu nášho územia za pomoci leteckého a družicového snímkovania evidujeme aj zo Slovenska viac ako 50 nálezísk, pričom asi v 30 prípadoch môžeme uvažovať o ich neolitickom veku. Miesta, kde sa tieto stavby umiestňovali boli vždy v nížinných polohách, hoci oproti okolitému terénu sa vyberali dominantnejšie plochy. Z hľadiska absolútne chronológie sa stredoeurópske rondely budovali v priebehu prvej polovice piateho tisícročia (poľský objekt je datovaný do obdobia cca 4900-4500 p.n.l.) a ich výskyt zaznamenávame vo viacerých súvekých kultúrach. Najstaršie sa objavujú v stupni Ia kultúry s moravskou maľovanou keramikou (MMK Ia), ktorá tvorí súčasť rozsiahleho komplexu lengyelskej kultúry, známe sú však aj zo západne od nej existujúcej kultúry s vypichovanou keramikou (STBK IV), kultúry Oberlauterbach-Rössen v strednom Nemecku a Grossgartach v západnom Bavorsku. Ojedinele ich výskyt evidujeme aj v skupine Csőszhalom, náležiacej do Poitskej kultúry. Najsevernejším nálezom tohto typu „architektúry“ so vzťahmi k Potisiu by podľa Dr. Mariána Vízdala z Prešovskej univerzity mohli byť dva pravdepodobné rondely s priemerom 130 a 170 metrov zistené pred rokom v obci Závadka (okr.Michalovce) na východnom Slovensku.
- Rozšírenie neolitických rondelov v Európe (podľa J.Petrasch)
- Komplikovaný systém stavieb v Žlkovciach (podľa J.Pavúka)
Ku pravdepodobnému významu rondelov existuje množstvo publikácií, vo všeobecnosti sa dnes predpokladá že mali viacnásobnú funkciu. Aj preto sa ujalo pre tento typ archeologických objektov pomenovanie „sociokultová architektúra“. Je zreteľné, že kruhovitý tvar so vstupmi v opozícii a jedným, alebo viacerými priekopami a palisádami bol určitým archetypom, ktorý sa postupne šíril z jedného geografického ohniska. Je možné predpokladať, že všeobecne je budovanie nákladných konštrukcií odrazom istej idey „megalitizmu“, ktorá zasahuje veľkú časť paneurópskej civilizácie počnúc mladšou dobou kamennou. Nedávny objav kultovej architektúry v Göbekli Tepe v JV Anatólii potvrdzuje, že najstaršie monumenty kruhového pôdorysu sa začali budovať ešte pred vznikom neolitickej civilizácie niekedy v desiatom tisícročí p.n.l. Pravdepodobne odtiaľto sa cez Stredomorie a JV Európu šírila idea budovania monumentálnej architektúry. Stredoeurópske rondely sú tak akousi reminiscenciou týchto nákladných stavieb z kameňa, materiálovo a technicky prispôsobených možnostiam podunajských mladoneolitických civilizácií. Na druhej strane je však zaujímavé, že megalitické pamiatky sa opäť objavujú v neolite atlantickej Európy, pričom mnohopočetné pamiatky typu „henge“ akoby vychádzali z podunajských predlôh. Keďže náklady na výstavbu týchto konštrukcií museli byť značne vysoké a ich budovanie nevyhnutne vyžadovalo zapojenie veľkého počtu jednotlivcov, predpokladá sa že mali aj organizačnú funkciu. Napríklad na stavbu palisády a kolových domov v areáli rondelu v Žlkovciach (okr. Hlohovec) bolo potrebných vyše 12.000 kmeňov stromov, ktoré mohli rásť na ploche cca 170 hektárov.
- Maľovaná keramika z areálu v Bučanoch (podľa N.Pažinovej)
Je nepredstaviteľné, aby sa takýto objem dreva dal zabezpečiť bez disciplinovanej organizácie veľkej skupiny ľudí, zrejme z viacerých osád v okolí. Zároveň je nutné predpokladať, že na stavbe bol viazaný vysoký počet hospodársky aktívnych členov agrárnej komunity, ktorí absentovali potom pri tak dôležitých poľnohospodárskych aktivitách. Neolitické hospodárstvo bolo priamo naviazané na organizáciu periodických poľných prác, ktoré musela riadiť vybraná kategória jednotlivcov. Nálezy skutočných svätýň, ale aj ich hlinených modelov z Maďarska, Rumunska, Ukrajiny alebo Bulharska, v ktorých sa našli kreslá, či akési tróny, nás upozorňujú na možnú dominantnú úlohu ženy v tomto procese. Napokon, aj nálezy množstva plastík z areálov rondelov poukazujú na signifikantný význam ženských božstiev a ženy ako takej pri každoročnom organizovaní ceremoniálov. Monumentálna architektúra tak spĺňa zároveň aj religiózno-ceremoniálnu funkciu. Na viacerých lokalitách sa našli pozostatky rituálnej aktivity, ako stopy po spaľovacích obetinách, zvyšky rituálneho mletia obilia, výroby kamennej industrie (čo bol neraz sám o sebe ritualizovaný proces). Pozostatky zvierat (predovšetkým tura) na dnách priekop, ako aj na ploche rondelov, zvýrazňujú poľnohospodársky charakter obradov.
Nálezy celých kostier, zväčša psov (Bučany,Vedrovice) zasa môže poukazovať na tzv. základové obety realizované pri stavbe areálov. Početné sú však aj ľudské pozostatky, napríklad v jednej z obilných jám priliehajúcich k ohradeniu v Tešeticiach-Kyjoviciach ležal detský skelet s oddelenou hlavou. Kostrové pozostatky z asi desiatich dospelých a detí pochádzajú z dna priekopy v Ružindole (okr.Trnava), celkovo však v priekope mohli byť pohodené pozostatky až 70 jedincov. Rituálne usmrtenie, alebo iné bližšie neznáme sakrálne aktivity dokladajú antropologicky zistené násilné zásahy na viacerých kostrách z priekopy. V ohradenom areáli vo Svodíne (okr. Nové Zámky), bolo na ploche dvoch rondelov pochovaných asi 35 jedincov, z celkového počtu 161 hrobov zachytených na priľahlom sídlisku. Prítomnosť rituálne pochovaných príslušníkov sídliska v areáli rondelu zvýrazňuje vnímanie „sakrality“ tohto nezvyčajného miesta.
- Rekonštrukcia rondelu vo Svodíne (podľa P.Demjána)
Unikátnym je tak nález dvojice kostier juvenilného muža a ženy v dolnorakúskom Freibritzi, ktoré ležali v tesnej blízkosti na sebe. Muž mal ruky spútané na hrudi, v chrbte oboch jedincov boli vstrelené silicitové hroty. Násilne usmrtená dvojica tak mohla predstavovať vrcholné splynutie mužského a ženského prvku v zmysle tzv. hierogamie – posvätnej svadby, počas ktorej boli jej aktéri obradne usmrtení. Objavujú sa však aj úvahy o určitých rituálne motivovaných hrách v areáloch týchto stavieb. Pri významných udalostiach sa tak mohli meniť na akési ihriská, kde sa uskutočňovali mocensky kontrolované interakcie medzi jednotlivými členmi spoločnosti, pri ktorých zároveň mohli prebiehať aj krvavé obety apod.
- Jeden zo vstupov do areálu vo Svodíne (podľa P.Demjána)
- Deneb (najjasnejšia hviezda v súhvezdí Labute) viditeľná na horizonte cez medzeru rondelu v Steinabrunn
Medzi teóriami vysvetľujúcimi funkčný význam „sociokultovej architektúry“ má zastúpenie aj interpretácia týchto objektov ako astronomicko-kalendárnych observatórií. O zemepisnej orientácii týchto kruhových areálov niet pochýb, napokon potreba sledovať astronomický čas bola kľúčová pre načasovanie poľnohospodárskych činností. Lunárne a solárne cykly museli vedieť empiricky pozorovať zrejme už prvé farmárske protourbánne civilizácie. Kruhový tvar je všeobecne prototypom cyklického toku času a života a je možné v ňom vidieť metamorfózu slnka aj mesiaca. O využívaní megalitických pamiatok (napr. Stonehenge) v procese pozorovania astronomických javov jestvuje viaceré doklady. Exaktné pozorovania u niektorých slovenských rondelov tiež priniesli zaujímavé zistenia. Archeológ Juraj Pavúk a astronóm Vladimír Karlovský dokázali, že veľká časť týchto pamiatok bola orientovaná na smery západu mesiaca, predovšetkým na tzv. nízky Mesiac, čo je jeden z krajných bodov, do ktorých sa dostáva Mesiac pri svojom zdanlivom pohybe po hviezdnej oblohe. Mnohé stavby tak boli budované podľa identického vzorca – niektorou zo svojich osí smerovali na miesto vysokého, alebo nízkeho Mesiaca na priľahlom obzore. Toto pozorovanie malo veľmi dôležitú úlohu, súvekí „astronómovia“ tak dospeli k poznatkom o cyklickom pohybe mesiaca.
- Ohradený objekt s dvoma vstupmi v Mesternthal
Klimaticky priaznivé obdobie počas trvania lengyelskej kultúry, s nízkym počtom zrážok a oblačnosti, zabezpečilo jej nositeľom vhodné podmienky na pozorovanie pohybov slnka a nočného pozorovania hviezd a mesiaca. Pretože každý rondel bol situovaný v inej geografickej polohe, aj ich orientácia napr. voči svetovým stranám nebola determinujúca, ako sa skôr predpokladalo. Vzhľadom na to, že poloha vysokého a nízkeho mesiaca mala periodicitu 18,61 rokov, bolo potrebné prispôsobovať tomu aj stavbu a geografickú polohu rondelov. Zrejme aj z tohto dôvodu boli niektoré rondely prestavované, alebo opúšťané a obyvateľstvo sa presúvalo za vhodnejšími observačnými podmienkami. Palisádový rondel vybudovaný vnútri rozľahlej ohradenej osady v Žlkovicach (okr. Hlohovec) bol takto prestavaný až sedemkrát. Tento predpoklad snáď potvrdzuje aj skutočnosť, že v prevahe tieto monumenty nemali dlhodobé trvanie. Profesor Vladimír Podborský, jeden z najvýznamnejších odborníkov na „sociokultovú architektúru“, odhaduje ich existenciu na zhruba 30-40 rokov, teda počas trvania maximálne dvoch generácií.
- Typy kruhových areálov (podľa I.Kuzmu)
Všeobecne sa dnes uvažuje o spoločensko-právno-sakrálno-organizačnej funkcii pravekých kruhových priekopových areálov, ktoré sú najvýraznejším dokladom prepojenia sakrálneho a profánneho univerza nositeľov stredoeurópskych kultúr mladého neolitu. Tento fenomén však nie je ohraničený len obdobím mladšieho úseku mladšej doby kamennej, ako celoplanetárny jav ho v rôznych podobách evidujeme prakticky počas celého praveku. „Genius loci“, teda akési posvätné kúzlo daného miesta bolo badateľné aj v podstatne mladších obdobiach a tak sa na miestach pravekých rondelov neraz stretávame napr. s existenciou stredovekých sakrálnych stavieb v ich areáloch, či vysokou obľubou týchto prírodných svätyní rôznymi náboženskými systémami v dobách historických až novovekých.
Literatúra:
Belinskiy,A.-Fassbinder,J.W.E.-Reinhold,S.: Caucasian ring ditches – The easternmost prehistoric rondels in Europe? In: Drahor,M.G.-Berge,M.A.(Eds.): Archaeological prospection. Izmir 2011, 106-107.
Kobyliński,Z.-Braasch,O.-Herbich,T.-Misiewicz,K.-Nebelsick,L.D.-Wach,D.: Confirmation of the first Neolithic rondel-type enclosure in Poland. Antiquity 334, 86, 2012, 1084-1096.
Kovárník,J.: K významu pravěkých kruhových příkopů. Brno 1997.
Kuzma,I.: Kruhové priekopové útvary na Slovensku – aktuálny stav. In: Cheben,I.-Kuzma,I. (Eds): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín 2004. Nitra 2005, 185-223.
Pažinová,N.: The Lengyel culture settlement in Bučany. (Preliminary report on pottery processing). Documenta Praehist. 34, 2007, 299-310.
Petrasch,J.: Mittelneolitische Kresigrabenanlagen in Mitteleuropa. Sonderdruck aus Ber. RGK 71,1990.
Podborský.V. a kol.: Pravěká sociokultovní architektura na Moravě. Brno 1999.
Demján,P.: Rekonštrukcia rondelu 2 (veľký rondel) na lokalite Svodín, Busahegy. uniba.academia.edu/demjan
