Kultúra Vinča, alebo tiež Vinča-Turdaş patrí medzi najvýznamnejšie archeologické kultúry na Balkáne. Kultúra, ktorá sa rozvíjala v období rokov 5500-4200 BC, dosiahla vysokú ekonomickú a organizačnú úroveň, okrem iného aj vďaka introdukcii technológie spracovania medi, ktorá sa z Balkánu rozšírila aj do oblasti Karpatskej kotliny. Jedným z najtajomnejších odkazov tejto dunajskej civilizácie zostáva dodnes tzv. vinčianske scriptum, ktoré je dlhodobo diskutované ako možné najstaršie piktografické písmo na svete.

Nálezy pochádzali zrejme z kultovej jamy, pretože sa v nej spolu s amuletmi našli na dne aj ľudské kosti asi 35-40 ročného jedinca (neskôr bolo zistené že sa jedná o ženu). Zaujímavé bolo, že uložená žena trpela degeneratívnym ochorením kostí a kostnou tuberkulózou. Okrem kostí obsahoval objekt aj tri fragmenty antropomorfných idolov, dva falické hlinené maskovité predmety, alabastrovú figúrku, spondylový náramok, hlinený amulet v tvare býčích rohov a pohár na nôžke.

Detailnou analýzou tabletov bolo na nich identifikovaných viacero symbolov, ako postava sediaca na tróne, strom Života, stádo kôz, mesiac, ženský cyklus, symbol gravidity, luk so šípmi, oltár s obetným ohňom, astrálne symboly, bukránium, pohár a pod. Celý kontext „Milady z Tărtărie“, ako bol nález poeticky pomenovaný, bol podrobený kritike popredných európskych archeológov. Polemiky vyvoláva najmä interpretácia jednotlivých symbolov ako piktogramov náležiacich k literárnemu systému, ktorý podľa datovania kultúry Vinča by musel byť podstatne starší ako najstaršie známe písma Starého sveta.

Podľa M.Merliniho ikonické symboly, ktoré štylizovane znázorňujú „gravidný“ Mesiac a okolité súhvezdie, teda lunárny kotúč a jeho štyri základné cykly. Uvedený nález nie je ojedinelý a komplex znakov „dunajského písma“ sa najmä v období kultúry Gradešnica-Slatino v podobe bohatej ornamentácie vyskytuje na rôznych nosičoch, ako sú amfory, misy na vysokej nohe a pod. Zrejme odtiaľto, pozdĺž povodia rieky Struma sa tento komunikačný (písomný?) systém rozšíril aj do severného Grécka. Tu je dôležitá lokalita Dispilio v Macedónsku – (cca 5260 BC), kde sa na nálezoch zistili rôzne symboly a značky, z ktorých minimálne polovica zodpovedá inventáru „dunajského písma“. Závažný je pritom aj fakt, že tieto značky sú veľmi podobné mladšiemu minojskému lineárnemu písmu A z obdobia záveru 3. tisícročia BC).

Z územia Slovenska pochádza tiež niekoľko zaujímavých archeologických nálezov, ktoré vykazujú spomínané „tajomné značky“. Často sa vyskytujúci znak „X“ sa objavil na praslene a dne jednej nádoby na výšinnom sídlisku „Burchbrich“ vo Veľkej Lomnici. Do rovnakého obdobia spadá aj tajuplný fragment hlineného modelu sekeromlatu zo Stránskej, poloha Mogyorós, ktorý bol zdobený krátkymi líniami a cik-cakovitým vzorom. Vzhľadom na to, že obidva nálezy pochádzajú z výšinných sídlisk, ktoré plnili okrem iného aj funkciu istých komunitných a distribučných centier, ponúka sa možnosť súvisu týchto značiek s nejakou formou komunikácie, ktorá samozrejme nemusela mať rovno podobu „literárneho“ systému.