dat.: eneolit, halštat, latén, doba rímska, sťahovanie národov, slovania, stredovek

Pri ceste z Ružomberka do Dolného Kubína je po pravej strane nad Vyšným Kubínom vidieť výrazné terénne dominanty, ktoré miestni ľudia volajú "Skalka". V literatúre sa však uvádzajú pod názvami "Tupá skala" a "Ostrá skala". Pri výskume v druhej polovici 20. storočia Pavol Čaplovič preskúmal obidve lokality.

Hradisko "Tupá skala" (813,6 m.n.m.) je vytvorené na vápencovej kryhe, ktorá na južnej strane prechádza do ostrohu so strmými, cca 50 m vysokými bralami. Od severu je vrcholová plošina chránená zemným valom so vstupnou bránou v SV časti. Opevnená plocha má približne 200x400 m. Výskum, prebiehajúci od roku 1959 doložil najstaršie osídlenie už v období lužickej kultúry v dobe bronzovej, intenzívne však bola poloha využívaná najmä v dobe halštatskej - oravská skupina lužických popolnicových polí. Drevené zrubové obydlia s kamennou podmurovkou boli na ploche hradiska usporiadané do radov, oddelené od seba "ulicami". Kamenno-hlinitý val, oddelený od príbytkov, mal výšku pôvodne až 10 m. Lícovaný bol z vonkajšej strany pieskovcovým murivom, konštrukcia bola roštová, navrchu sa nachádzala ešte nábehová rampa a palisáda, ktoré boli zakryté dreveným prístreškom. Celkový počet príbytkov sa odhaduje na 300. V ich vnútri sa nachádzali ohniská. Inventár tvorila typická halštatská keramika, tkáčske závažia dokladajú výrobu textílií, bohatá bola tiež kolekcia kostených predmetov, z kovových predmetov si pozornosť zasluhuje spona tzv. oravského typu, bronzové dláto, železné šidlá, bronzové okutie štítu. Výskyt tzv. skýtskych trojbokých streliek je charakteristický pre celú enklávu oravskej skupiny a dokladá vzťahy s nomádskou sídelnou zónou v Potisí. S cudzím etnickým zásahom môže súvisieť aj zánik tunajšieho hradiska (uvažuje sa o skýtsko-tráckom obyvateľstve, resp. o Keltoch).

Významné nálezisko sa tiež nachádza pod južnými svahmi "Tupej skaly", kde sa zachytilo halštatské popolnicové pohrebisko so 16 žiarovými hrobmi a celkovo 44 popolnicami

Hradisko "Ostrá skala" (812 m.n.m.) je situované na vápencovom brale východne od "Tupej skaly". Z východnej a južnej strany ho chránia bralnaté steny s výškou 50-60 m. Sídliskovo vhodná plocha je v SZ časti, odkiaľ je aj prístupová cesta. Najstaršie osídlenie je tu zachytené v podobe kolových jám, ktoré datovala keramika do mladšieho obdobia badenskej kultúry. Spolu s polohou "Trniny" nad Dolným Kubínom je to druhé výšinné sídlisko z eneolitu na Orave. Po zničení halštatského hradiska na "Tupej skale" sa tu nakrátko presunulo osídlenie, doložené keramickými zlomkami v  sekundárnej polohe. V dobe laténskej - púchovská kultúra, tu vybudovali opevnený hrádok, chránený kameno-hlinitým valom s výškou 3,5 m a palisádou. Vnútorná plocha bola rozčlenená na tri časti, pričom akropola bola ohradená valom s roštovou konštrukciou. Osídlenie tu pokračovalo aj v rímskej fáze púchovskej kultúry. Na ploche sa našla typická laténska keramika, vrátane maľovaných nádob, železné spony, náradie. Z 19. storočia pochádzajú tri zlaté keltské statéry, nález bronzového ramienka na váhy naznačuje možnosť výroby mincí. Výnimočným nálezom je depot 40 železných predmetov datovaný do 4. storočia - do tzv. severokarpatskej skupiny neskorej doby rímskej, ktorý spolu s nálezmi keramiky dokazuje že na počiatku sťahovania národov tu jestvovalo menšie sídlisko. Významné postavenie mala lokalita aj v slovanskom období, kedy tu vybudovali veľkomoravské hradisko. Železné ostrohy datujú toto osídlenie už do blatnicko-mikulčického horizontu, na prelom 8.-9. stor.

Literatúra:

Čaplovič,P.: Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Martin 1987.

Čaplovič,P.: Mladohalštatské sídlisko Tupá skala nad Vyšným Kubínom. Archeol. Rozhl. 1961, 367-375.

Čaplovič,P.: Lužické žiarové hroby pod Skalkou vo Vyšnom Kubíne, Slov. Archeol. 2, 1957, 339-346.

Čaplovič,P.: Archeologické výskumy na Orave za posledných 30 rokov. Štud.Zvesti. AÚSAV 20, 1983, 323-325.