Na základe doterajších poznatkov sídlili na území Slovenska ako prví neandertálci, a to v období posledného zaľadnenia. Na najnižšom stupni vývoja ľudskej spoločnosti bol veľmi úzky vzťah človeka k prírodnému prostrediu. K hlavným zdrojom obživy neandertálcov patril lov, ktorý v moustérienskej a micoquienskej kultúre už predstavuje organizovanú záležitosť. Súviselo to so zdokonalením kamenných nástrojov a zbraní – úštep je jemnejšie tvarovaný... viac >>
Razba mincí v bratislavskom oppide patrí medzi špecifický jav keltského mincovníctva, ktorá nemá obdobu v celej Európe. Stretávame sa tu s prepracovaným systémom razby zlatých a strieborných mincí. Niekedy na konci 2. storočia pred Kr. nastali významné historické zmeny, ktoré ovplyvnili celý náš región. Ten je spojený s odchodom časti Bójov z Čiech niekedy po vpáde Kimbrov a Teutónov v rokoch 120-113 pred Kr. Nie je síce vylúčené, že sa... viac >>
Zrejme si málokedy uvedomujeme, že charakter dnešnej krajiny sa začal formovať s usídlením sa prvých roľníkov. Zakladaním polí a výrubom dreva na stavbu domov zamedzili zalesneniu zeme. Svoje prostredie nemenili len poľami obilia a záhradkami s hrachom, makom, či ľanom, ale tiež ju dotvárali i prvou kruhovou architektúrou z hliny a dreva – rondelmi. O nich, o prvých roľníkoch a ich živote sa porozprávame s Mgr. Janou Mellnerovou Šutekovou,... viac >>
Región Liptova iste netreba nikomu bližšie predstavovať. Ide o jeden z najkrajších regiónov Slovenska kde možno nájsť prirodzenú symbiózu prírodného i kultúrneho bohatstva. O obľúbenosti Liptova svedčia štatistiky najnavštevovanejšieho regiónu Slovenska v posledných rokoch. Bohatstvo tohto malebného regiónu obklopeného horami a preťatého riekou Váh tkvie aj v stopách našich dávnych predkov, ktorí po sebe zanechali odkaz v podobe dávno... viac >>
V prvý júlový víkend 9.-10.7.2016 sa uskutočnil v poradí už 6.medzinárodný festival Živý starovek, ktorý tradične prebiehal v prostredí archeologického múzea v prírode Liptovská Mara-Havránok. Takmer 80 účinkujúcich sa predstavilo v bohatom programe zameranom na poznanie dejín Keltov, Rimanov, Germánov či starovekých Hoplitov. Prezentácia umeleckého remesla v duchu living. history dokázala zaujať takmer 900 divákov z blízkeho okolia aj turistov... viac >>
Slovensko už v strednom paleolite osídlili prví známi obyvatelia – pravekí ľudia neandertálskeho typu. Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis KING, 1864) je predmetom celosvetového výskumu už od svojho objavu v roku 1856 v údolí Neandertal (pôvodne písané ako Neanderthal) pri Düsseldorfe v Nemecku. Tento vyhynutý ľudský druh zanechal o svojej prítomnosti množstvo dôkazov, či už v podobe kostrových zvyškov, nástrojov alebo zvyškov... viac >>
Začiatkom roku 2016 boli pre verejnosť znovu sprístupnené priestory Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. V uplynulých ôsmich rokoch (2008 – 2015) sa tu totiž realizoval projekt rekonštrukcie historickej budovy múzea ako kultúrnej pamiatky pre environmentálne vzdelávanie. Projekt bol spolufinancovaný z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. V rámci projektu bola kompletne zrekonštruovaná historická... viac >>
Keď odborník žije vo svojom probléme príliš intenzívne, začne sa na problém pozerať príliš úzko. Otázky nezainteresovaných ho prinútia pozrieť sa na skúmaný problém trochu inak a začne vnímať problematiku z ďalších uhlov. Možno práve terajšia diskusia o koncepcii blatnicko-mikulčíckého horízontu (BMH) ukáže, ako bol a možno stále je veľmi rozdielne vnímaný blatnicko-mikulčický horizont v českej, moravskej a slovenskej archeológii – najmä v... viac >>
Nedávny nález kniežacej hrobky z Popradu-Matejoviec nás upozornil na dôležitú skutočnosť, že aj odľahlejšie oblasti barbarika, vzdialené od centier boli na sklonku antiky výrazne ovplyvnené neskoroantickou kultúrou. Bohatstvo nálezov z tohto obdobia je dôkazom, že aj na severnom a východnom Slovensku žila germánska nobilita prezentujúca okázalý životný štýl, ktorá obľubovala prestížne predmety a luxusný tovar rímskej proveniencie.... viac >>
Snáď žiadny archeologický nález v súčasnosti nevyvoláva taký záujem odbornej aj laickej verejnosti ako objavy na mieste Bratislavského hradu. Hradné návršie nášho hlavného mesta bolo vďaka svojej dominantnej a strategickej polohe periodicky osídľované už od praveku, o čom svedčia niekoľkometrové kultúrne vrstvy, pochované často pod nánosmi stredovekých a novovekých ruín. Mimoriadny význam pamiatok, ktoré boli na rôznych miestach odkryté a... viac >>
